V stručnosti prebehnem moje školácke a študentské roky. Prvý až štvrtý ročník som navštevoval ZŠ sv. Marka v Nitre. Jasné, že už si z tade toho moc nepamätám. Mal som tam vždy samé jednotky a bol som asi najpoctivejší študent všetkých čias. Vybrané slová som vedel povedať aj o pol noci. Malú násobilku som mal našlapanú jak nikto. A samozrejme som staval tie najkrajšie útvary z lega v družine, ale tak už stačilo skromnosti, že áno. V každom prípade to bolo asi najsvetlejšie obdobie môjho školáckeho života.

            Druhý stupeň som absolvoval na ZŠ v nemenovanej dedinke, neďaleko Nitry. Mestský život som už mal ako tak vyskúšaný, tak prečo neskúsiť niečo nové? Prvé, čo mestského človeka napadne pri slove dedina býva väčšinou diera alebo sedlák. Samozrejme, nepopieram, že na dedinách žijú ľudia úplne iným životom, čo už asi dlho nebude pravda. No, ale naspäť ku škole. Piaty ročník bol pre mňa veľmi poučný, a to preto, že som zistil, že jednotky ma nespasia. Tak som začal školu brutálnym spôsobom flákať. Dokonca som v tomto ročníku zaznamenal prvú trojku na vysvedčení. No, bol to určite zaujímavý pocit mať trojku na vysvedčení a pri tom som predtým nemal ani len dvojku. Šiesty a siedmy ročník som držal konštantné tempo, čiže som si bol schopný napísať aspoň ten ťahák. Potom prišli kritické roky a namiesto písania ťahákov sme fajčili a pili za školou. Samozrejme aj nejaké tie fighty boli. V tomto období svojho života som asi najviac cítil, že žijem. Aj, keď to vyzerá divne, ale je to tak. Čo sa týka tých dvoch rokov, tak doteraz pociťujem, že mi chýbajú isté vedomosti, ktoré som sa mal naučiť v tých ročníkoch, ale tak čo už. Prišlo polročné vysvedčenie v devine. Nebola to žiadna sláva, myslím, že nejakých päť trojek. Ostatné poväčšine dvojky. Hmm, a zrazu tu bolo odosielanie prihlášok na strednú. Vtedy ma napadlo, že to flákanie asi nebol najlepší nápad. Hľadanie strednej školy bol veľmi zaujímavý proces, keďže som nakoniec nanič nedošiel. Vedel som len jedno, že chcem ísť študovať do Bratislavy, kde býval môj otec. Proste som cítil, že musím zmeniť klímu. Nakoniec sme spoločnými silami našli dve školy, kam som si poslal prihlášku. Prvá možnosť bola nereálna, ale rátal som s tým, že sa tam nedostanem. Bolo to isté nemenované gymnázium, ktoré má na Slovensku veľmi dobré meno. Druhá škola bola združená, čo mi dávalo istotu, že tam by som sa hádam aj mal dostať. Prijímacie skúšky sa nezadržateľne blížili a ja som stále nemal odvahu sa pustiť do učenia a s mojimi známkami na vysvedčení som nemohol dúfať, že ma vezmú bez nich. Asi dva týždne pred dňom D som sa začal fakt, že učiť. Týždeň pred dňom D som sa dozvedel krutú správu, že na obor, ktorý som si vybral na združenej škole berú iba desať ľudí zo stoosemdesiat, čo ma dosť, že dostalo, keďže to bola moja jediná istota. Napríklad, keď sa matikárka dozvedela, že idem na gympel, tak mi zadelila, že z tejto základnej školy sa na gympel ešte nikto nedostal a že ja určite nebudem prvý. Takže, plný sebavedomia som prišiel na skúšky a odišiel. Prvé výsledky mi došli zo združenej školy, v ktorých mi oznamovali moju pozíciu, ktorú som dosiahol. Prvý zo stoosemdesiat, test napísaný bez chyby. Povedal som si: „Yeeeaaah, lucky man“. No potom sme volali na gympel a tam mi oznámili, že pätnásty, prijatý. Super a tak sa začali roky gymnazistu - sedláka.

            Prvý ročník na gympli bol celkom fajn, čo sa týkalo známok. Nejak na tých prijímačkách som pochopil, že keď sa budem pravidelne učiť, tak nebudem mať problém. Dokonca som na konci dostal ako jediný z triedy diplom z fyziky za 103%, zrejme som vtedy na niečom fičal, inak si to neviem vysvetliť. Druhý a tretí ročník bol podobný jak druhý stupeň na základke, zasa raz som zistil, že ma známky nespasia a začal som to zasa raz brutálnym spôsobom flákať. No a idem rovno do posledného, štvrtého ročníka. Od začiatku roka som nebol schopný vôbec ničoho. Namiesto povinného čítania čítam knihy, ktoré vôbec nie sú v osnovách. Včera som mal asi najsvetlejší deň tohto školského roka, keď som zosmolil ťahák, ktorý mi síce moc nepomohol, ale snaha bola. Asi z troch predmetov mi vychádza päťka. Je to také obdobie ticha pred búrkou. Uvedomujem si, že maturity sú tu za chvíľu a ja nie som schopný sa predstaviť v anglickom jazyku. Vybrané slová sa hádam znova niekedy naučím. No a práve teraz, keď sa nad tým zamýšľam, presne viem jak maturity dopadnú. Bude to easy! Len treba počkať na ten sprány impulz, ktorý ma prinúti niečo so sebou robiť. Možno to príde do Vianoc, možno do jarných prázdnin. Ja viem len jedno, keď to príde, budem pripravený zamakať a maturity dopadnú dobre.

Len jednej veci sa bojím, že keď budem na výške, či znova raz prejdem týmito fázami. Ale to je ešte predsa ďaleko a netreba sa s tým zaťažovať. Teraz ma úprimne trápi iba jedna vec: „prečo som dopekla nebol ešte na vianočných trhoch???“.  :D