Čo iné môžu robiť politici tesne pred voľbami, ako sľubovať. Tí, čo neboli pri moci, sľubujú, že keď sa k nej dostanú, tak bude už konečne všetko, ako by malo byť. Tí, čo boli pri moci, sú na tom horšie, pretože sa nemôžu kriticky postaviť ku končiacemu sa volebnému obdobiu. To by už bolo priveľa, keby sa dištancovali sami od seba. Keby povedali: To, ako sme štyri roky vládli, bol omyl a v nasledujúcom volebnom období ho chceme napraviť. A potom by dodali: Napraviť to môžeme iba my, pretože iba my vieme najlepšie, kde sme urobili chyby. Takto to pravdaže nejde. Treba zvoliť inú rétoriku. Chceme pokračovať v tom, čo sme načali, ale nestihli dokončiť, lebo štyri roky sú málo na to, aby sa to podarilo. To je fakt, štyri roky sú čertovsky málo. Lenže - ako pre koho. Pre tých, čo sú v opozícii sú štyri roky nad hlavu. A už sa nevedia dočkať, kedy budú sedieť vo vláde. A kedy ich budú ukazovať televízne kamery, ako prichádzajú na zasadnutia kabinetu obťažkaní hŕbou spisov, ktoré ledva unesú. Aby to vyzeralo vierohodne. Aby sme videli, že byť ministrom nie je med lízať. Že človek v takejto funkcii často klesá pod ťarchou zodpovednosti a najmä pod ťarchou tých spisov. Vždy, keď to vidím, napadne mi, čo je v tých papieroch napísané. A či vôbec niečo. A ak áno, či dotyčný šéf rezortu do nich pred zasadnutím aspoň nazrel. V každom prípade je zábavné sledovať čoho sú politici pred voľbami schopní. Keď si uvedomíte, že sú to všetko, aspoň na prvý pohľad, dospelí ľudia, väčšinou ženatí či vydaté, otcovia a matky detí, často už odrastených, ktoré už samy majú svoje deti, tak vám príde naozaj smiešne, ako sú ochotní sa pred voľbami zhovädiť. Najlepšie sa to ukazuje, keď tzv. chodia medzi ľudí. Na všelijaké námestia a inde, lebo neviem ako sa volá námestie na dedine. Ako sa tam zaliečajú, podaktorí dokonca vyspevujú alebo si nasadia kuchársku čiapku a podávajú guláš. Navrhoval by som, aby sa tí, čo sa po voľbách dostanú do parlamentu, museli aj v parlamente prezentovať tak, ako tesne pred voľbami. To znamená, že tí, čo podávali guláš, by museli po celé volebné obdobie sedieť v parlamente s kuchárskou čiapkou na hlave a s naberačkou v ruke. Speváci by museli po každej faktickej poznámke zanôtiť tú svoju. A vôbec najlepšie by bolo prinútiť ich, aby aj po voľbách ustavične pripomínali svoje predvolebné heslá. V takom prípade by napríklad heslo "tak ako sa kradlo za Mečiara, kradlo sa aj za Dzurindu" po pár mesiacoch Ficovho vládnutia dostalo naozaj pikantnú príchuť. Slovom, pripadalo by nám akési nedopovedané.
        Ale teraz vážne. Viem, že po voľbách sa budú všetci usilovať dohodnúť. A síce, že kto povedie aký rezort. Navrhujem, aby vláda pozostávala z toľkých ministerstiev, koľko strán bude v parlamente, Ak sa ich tam dostane sedem, aj to bude priveľa. Túto krajinku treba riadiť solídne a najmä lacno. Keď sme už tých tisíc rokov bojovali za vlastný štát, neznamená to, že by nás teraz ten štát mal zruinovať. Dvaja štátni úradníci na jedného obyvateľa? Už nikdy viac. To je moje predvolebné heslo.

Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
------------------------------------------------------------------