Mesto je ako organizmus, dýcha, hýbe sa, trávi, vylučuje a má svoju tepovú frekvenciu. Nepotrebujem práve gigantický New york, ale ani samotnou existenciou unavené miesta, kde najväčšou udalosťou je zapálenie vianočného osvetlenia. Milujem miesta, ktoré majú charizmu a dosť sebavedomia, ktoré nespia, ale ani človeka neuštvú tak, že stratí schopnosť vnímať svoje okolie, mestá, ktorých tep má dostatočne stimulujúcu frekvenciu, kde pohľad na ľudí v uliciach núti kráčať, objavovať a pozerať očami naširoko otvorenými, miesta, kde radšej budem vyzerať ako trápny turista s foťákom na krku a mapou v ruke, než by som si z neho niečo zaujímavé nechala prekĺznuť pomedzi prsty. Takýmto pekným podnetným mestom boli pre mňa dnes Antverpy, alebo inak Antwerpen či Anvers.

Najväčšie zážitky vždy mávame z toho, čo nečakáme. Bez ohľadu na to, či prekvapenia máme alebo nemáme radi. Bude to znieť zvláštne, ale ak by som mala bez rozmyslu vyhŕknuť asociačnou technikou niečo, čo ma najviac upútalo na tomto takmer polmiliónovom meste, bude to paradoxne železničná stanica Antwerpen centraal. Možno sa taká zdá len mne, ale myslím, že je skrátka parádna, premakaná a neviem ešte aké nespisovné slovo by ma napadlo ... na wikipédii o nej akurát čítam, že je „regarded as a finest example of railway architecture in Belgium.“ Niekomu by možno stačilo, že má 4 poschodia. Možno je to bežné vo vyspelom svete, ale ja som to teda ešte nevidela.  Nehovoriac o tom, že časť celej stavby tvorí krásna stará budova, že staré a nové sa tu snúbi len nenásilne, skrátka je to kus dobrého uváženia a peknej práce. Zabudla som, že je to vynikajúco nasvietené a je tam brutálna akustika. Keď som bola v tej staršej časti, akurát tam malo jedno malé belgické dievčatko strašnú srandu z toho, ako tam vylo na celú halu. Normálne by som si zaujúkala tiež, lenže keď my dospeláci v sebe už bohužial nesieme tie desné mindráky, že čo si o nás ostatný pomyslia. Aby som to doviedla do dokonalosti, to by tak bolo, keby tam zanôtil nejaký sexy tenorista ... :D ale o jednom akustickom zážitku napíšem ešte o chvíľu.

Hneď vedľa stanice je zoo, ale tú som si tentoraz odpustila. Trochu som sa len tak motala po okolí, lebo som chcela ísť do blízkeho diamantového múzea, ktoré otvára až o desiatej. Múzeum bolo fajn, čakala som predsa len čosi viac, navyše, jedno z troch poschodí je momentálne zavreté pre prípravu novej expozície. Ale miestnosť s rozličnými šperkami sa mi teda naozaj veľmi, ale veľmi páčila. J Nakoniec tam bola taká počítačová hra, ktorú keď človek vyhral, tak získal kód a za ten na recepcii malý zirkónik.

Potom som sa vybrala do centra mesta, šla som akože „metrom“ zo stanice. Je to len také „akože“ metro, lebo sú to len obyčajné električky, ktoré na niektorých miestach skrátka vopchali pod zem. Celé to tam v podzemí ešte stavajú za pochodu. Zvyknutá na super pražské metro, som naivne verila, že dole budú nejaké mapy trás, boli tam síce na ne pripravené vitríny, ale dať tam mapy ešte asi nebolo kedy, takže som sa pekne musela vrátiť podzemným bludiskom späť na stanicu po inštrukcie.

Vystúpila som na Groenplaats, kde je Rubensova socha (Rubens tu prežil dosť veľkú časť svojho života) a zamierila som ku katedrále Onze-Lieve-Vrouwe, ktorá si právom zaslúži titul najväčšieho chrámu v Belgicku. Nemožno si nevšimnúť hlavne 123 metrov vysokú vežu. Celkovo je to veľmi krásna a majestátna stavba. Chcela som ísť dnu, ale práve tam prebiehal pohreb, takže sa nedalo. Bude to znieť morbídne, ale daný zosnulý mi nakoniec urobil radosť, pretože na jeho počesť rozozvučali zvony a práve tento zvuk patril medzi tie najgeniálnejšie akustické zážitky, aké som kedy mala. Možno som len stála na nejakom dobrom mieste, ale bol to naozaj fantastický zvuk, ktorý v mojom pomyselnom rebríčku „live“ hudobných zážitkov patrí medzi top 10. Koho by to zaujímalo, nezávisle na poradí tam majú miesto: Zbor Židov z Nabucca, Handelove zborové Hallelujah, organista u nitrianskych Piaristov hrajúci Toccata Fuga d mol, či Paul Potts.

Samozrejme som nevynechala hlavné námestie Grote Markt (Veľký trh alebo tak nejak, mimochodom, snáď v každom belgickom meste majú hlavné námestie s týmto názvom), kde stojí pekná radnica a zaujímavá Brabova socha. Zaujímavá preto, lebo znázorňuje legendu, podľa ktorej údajne mesto dostalo svoj názov (jedna z verzií). Kedysi tu vraj sídlil strašlivý obor Druoon Antigoon, ktorý si od lodí vynucoval platenie mýta. Kto nechcel zaplatiť, tomu odsekol ruku a hodil ju do vody. (v holandštine hand znamená ruka a werpen znamená hodiť). No a tento Brabo, ktorý bol rímskym vojakom, ho zabil a samozrejme mu odsekol ruku a hodil ju do vody.

Potom som sa vybrala do Rubensovho domu. Za symbolickú študentskú cenu jedno euro som dostala ešte aj audiosprievodcu, celkovo to bolo veľmi pekné, výklad bol zaujímavý a nakoniec som videla aj majstrov ateliér. Som rada, že som si to nenechala ujsť.

Následne, poraziac túžbu dopraviť sa na opačný koniec mesta a uštvaná stihnúť ešte jednu galériu, som sa túlala po obchodnej ulici a ako slepá kura k zrnu som natrafila na sobotný trh pre domácich, kde predávali korenia, oblečenie, mäso, syry a krásne rezané kvety za úplne smiešne ceny (V Belgicku a Holandsku kvety pestujú vo veľkom, takže sú čerstvé a lacné). Dala som si pravé belgické hranolčeky, ktoré som ani nevládala zjesť a pobrala som sa naspäť ku katedrále, ktorá mala byť otvorená. Lenže tam bola omša, takže som sa síce dostala dnu, ale tie kvantá krásnych rubensových obrazov som si už nepozrela. Ale tak aj tak už som dávku Rubensa mala v ten deň za sebou.

Kedže Antwerpy sú nielen druhé najväčšie belgické mesto, ale aj druhý najväčší kontajnerový prístav v Európe (po Rotterdame), chcela som ísť pozrieť aj doky. Lenže to by som nebola ja, keby som nevliezla do blbej električky (teda číslo dobré, len smer blbý J, ale tak uznajte, má to tam napísanú konečnú stanicu, do ktorej idem a ide to na opačnú stranu???). Takže som to potom vzdala a vrátila sa do centra mesta a odtiaľ som pomaly šla mestom na stanicu. Ale bol to pekný výlet, ešte sa do tohto mesta istotne vrátim (nestihla som Kráľovskú akadémiu výtvarných umení ani galériu moderného umenia J )