vo chvíli ticha
k tebe sa túlim..
zhlboka dýcham,
do klbka sa schúlim..
nech je ti jasné
že v tento moment
cítim sa šťastne
a žiaden koment..
jemne ťa pohladím
prstom po perách
zbytočne hľadám rým,
už stojíš vo dverách..
odchádzaš z jasnych dôvodov
a ja ich vcelku chápem..
musíme sa držať nad vodou,
musíme z neba na zem..
Komentáre
takže stál pred dverami a odišiel ??
dokonca ani buchtou nie..)))))))))
aha..potom už chápem tomu
kua..prekvapuješ..)))))))))
ja sa nezdám,
ešte stale neoveriteľné..takže aj neuveriteľné..)))))
možno,ale prekvapujúce,že? :)
ty...viac prekvapujuce by bolo,keby si odmietol desinu..)))))))))
a to sa dá ?? :)