Autor narába s detailmi. S nárečím. S typickým slangom. S humorom. Stavia maximalistické výpovede zo života postáv do minimalistickej podoby. Jednotlivé príbehy preskakuje dynamikou a pružnosťou. Tá vám však neodopiera možnosť zachytiť a pochopiť. Vidieť a cítiť. Pretože každý jeden z príbehov je o ľuďoch. O ľuďoch, o ktorých počujeme. O ľuďoch, vedľa ktorých sedíme. O ľuďoch, ktorými sme.

Silvester Lavrík vo svojich poviedkach otvára pohľad na rozmanitosť. Napriek všadeprítomnej každodennosti. Poviedkami prechádza množstvo postáv, z ktorých občas vidieť iba topánky. Tak ako keď vám je z kresby odhalená iba časť. Priestor, ktorý nám ponúka neodhalené. Fantázia posúvaná zanechanými stopami autora. Ten však prenecháva časť skutočnosti na vlastnom dotvorení. Ako sa hovorí: „každý počuje to čo chce“. V tomto prípade číta medzi riadkami.

Topánky...

„ Nohy v čiernych lodičkách stále nehybne pod stolom.

Ani kožené topánky rozkročené na široko pred stolom sa nehýbu.

Noha v čiernej lodičke jemne, ale nervózne poklopkáva do podlahy.

Muž sa párkrát pohojdá. Zo špičiek na päty. Zo špičiek na päty. Zo špičiek na päty.... zvrtne sa a odkráča. Topánky vŕzgajú..“ (Perokresba, Silvester Lavrík)

.........

Perokresba, technika založená na zvládnutí pera....