Vnímam čiary  tisícich farieb, medzi sépiovými kontúrami rozlišujem telá, uzavreté celky, nič sa neprelína, dokonalý odstup, dokonalý robot, dokonalý svet. Dokonalosť biedy na vrchole toho všetkého.

Maslowov konštrukt, Wildov socializmus myslenia, Freudova politika snov, Beckettowa interpretácia biblie v 20tom storočí, áno.  Všetko ma vedie k pozitívnym záverom, že ja a ty sme spoločenské bytosti a pritom cítim, že niekde v tom systéme sa predsa len niečo muselo pokaziť.

Digitálne sme to nevypočítali, niečo tu nesedí. Chcem to zistiť.

Pohnutá prechádzam svetmi, stúpam po klávesnici, enterujem, rozbaľujem. Otvárajú sa mi zložky a letím pomedzi tisíce možností, stromy a vetvy, čisté línie, 0 a 1, zzzz.

Všetko čo nájdem sú len slová. Displej sa mi odráža v očiach, opiera o dušu,  zrkadlím si svoju pravdu, bez odpovedí, kopírujem analógie a bez popierania svojej prirodzenosti víťazím nad homom cyber vo mne. Tu sú útržky môjho rozštiepeného sveta, čo sa zacelí keď párkrát kliknem Ctrl C:

Vybrať si život, prácu, kariéru, rodinu, práčku, auto, elektroniku, ...vybrať si zdravie, .. dobrú posťovňu, ... dávku, priateľov, .. vybrať si gauč s dvoma fotelami, vybrať si domáce práce v sobotu pri čom sa zamýšľať nad zmyslom života..... a žrať v Mekáči... vybrať si biedu, a pošťatý si uvedomiť že sa na mňa deská aj tak vybodnú, ..vybrať si budúcnosť, vybrať si život. Prečo by som to robil? Vybral som si nevybrať si život. Vybral som si niečo iné. A dôvod? Nie je dôvod... (Trainspotting, 1996)

Zažil som a videl som už veľa, a teraz myslím, že som našiel čo potrebujem pre šťastie. Pokojný život na vidieku, možnosť byť užitočný pre ľudí, ktorí si to vážia, a príjmajú to bezprostredne, lebo na to nie sú zvyknutí, a práca, v ktorú dúfame že je užitočná, odpočinok, príroda, knihy, láska k blížnemu – toto je moja predstava šťastia. A na vrchole toho všetkého, ty  - moja partnerka,  deti, čo viac si môže srdce muža priať?  (Leo Tolstoy – Rodinné šťastie, 1859)

To väzenie, alebo jaskyňa nám reprezentuje videnie, oheň v jaskyni je slnko. Každá cesta duše von z väzenia je cesta do nepoznatelneho sveta... A či už myslím správne alobo nie, môj názor je taký, že Dobro sa dá vidieť až na konci všetkého, a aj to iba s istým vynaloženým úsilím. V prípade, že ho uvidíme, môžeme priznať iba jediné, a to že existuje jeden univerzálny autor krásnych a pravdivých vecí, a že on je zdrojom svetla vo svete ktorý možno vidieť a prvý zdroj rozumu a pravdy vo svete ktorý nevidíme. Kto raz neuvidel pravdu, nedokáže konať správne ani vo veciach verejných ani vo veciach súkromných (Platón – Sokrates a príbeh o jaskyni, 5-4 stor. pred Kr.).

A čo ja? Zlá postava deja, ktorý zvyknú volať život? Ja skúsim opustiť moje falošné bytie.. Ale nič nesľubujem, hlavne mi neverte!

- - -

"TWO YEARS HE WALKS THE EARTH. NO PHONE. NO POOL. NO PETS. NO CIGARETTES. ULTIMATE FREEDOM. AN EXTREMIST. AN AESTHETIC VOYAGER WHOSE HOME IS THE ROAD. ESCAPED FROM ATLANTA. THOU SHALT NOT RETURN, CAUSE ‘THE WEST IS THE BEST.’ AND NOW AFTER TWO RAMBLING YEARS COMES THE FINAL AND GREATEST ADVENTURE. THE CLIMATIC BATTLE TO KILL THE FALSE BEING WITHIN AND VICTORIOUSLY CONCLUDE THE SPIRITUAL PILGRIMAGE. ... TO BECOME LOST ...(Alexander Supertramp)."