Život ma v poslednom čase neprestáva udivovať.
Takmer každý deň v ňom nájdeme s kolegom nejaký paradox.
Niečo, čo by malo byť úplne naopak, ale z nejakého dôvodu je nám to v živote prezentované hore hlavou.
Ten dnešný paradox ale prekonal všetky doterajšie. Alebo vlastne… zhrnul ich.

Stál som na najvyššom bode mesta Brna a pozeral som, ako na mňa odvšadiaľ žmurkajú iskry z električkových trolejov.
Videl som niekoľko ľudí, z ktorých sa každý o niečo snažil.
Jeden prehováral partnerku k bozku, druhý prikazoval psovi, aby sa držal pri jeho nohe, tretí sa vliekol s profesionálnym fotoaparátom a celým statívom smerom ku mne.

Len som tam tak bez slova stál a vychutnával si krásu toho okamihu.
A odrazu mi do duše vletela myšlienka.
“O čo sa to tu všetci tak úmorne snažia?”

Odpoveď ma trochu šokovala, aj keď som ju už poznal. Až dnes som ju zrejme totiž aj prijal.

Každý deň sa snažíme byť lepšími, mať všetko pod kontrolou, s nikým nemať konflikty – alebo naopak, vyvolávať ich čo najviac.
Jednoducho sa každý deň snažíme získať to, čo podvedome tušíme, že nám bolo odobrané.
Snažíme sa získať našu prirodzenosť.

Znova musím žasnúť nad šikovnosťou Davida Ickeho, ktorý to dal do skvelého prirovnania.
“Sme ako balón, ktorý niekto násilím ponoril pod vodu a drží ho tam. Keď nás pustia, vyplávame na hladinu a tam sa prirodzene držíme. Je to náš prirodzený stav. Pod vodou nás musia držať násilím. A čo je hlavné – neustále! Preto máme okolo seba toľko lží a strachu. Len vďaka nim (pomocou médií, škôl, výchovy a tak efektívneho a všadepoužívanému zákonu trestu a odmeny) nad nami majú virtuálnu vládu. V skutočnosti však nad nami nikto žiadnu vládu nemá. A ak ten tlak len na sekundu povolí a my na tú sekundu vyplávame na hladinu, už nikdy sa nevzdáme boja o návrat do nášho prirodzeného stavu na nej. Pretože je tak prirodzene krásny.”

Okay, trošku som to prirovnanie upravil a prilepil som tam aj niečo od Dona Miguela Ruiza, ale to preto, že takto vám to dá väčší zmysel ;-)

Čo vy?
Ešte stále logicky premýšľate nad svojim životom?
Alebo už v živote prirodzene robíte to, po čom celým srdcom túžite?