Keď však videl, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzali na krst, povedal im: Vreteničie plemä, kto vám ukázal ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nemyslite si, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám: že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť dietky Abrahámovi. Ale sekera je už priložená na korene stromov, každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja, nie som hoden niesť mu obuv, On vás bude krstiť duchom svätým a ohňom. V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.
I spytovali sa ho zástupy a hovorili: Čo teda robiť? Odpovedal im a povedal: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá, a kto má pokrm, nech urobí podobne. Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre čo robiť? Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali. Spýtali sa ho aj vojaci a povedali: A čo my máme robiť? Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde.     

Vtedy prišiel Ježiš z Galilei k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a ty prichodíš ku mne? Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť, povolil Mu teda.
Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. 

Narodenie Jána Krstiteľa
Alžbete však prišiel čas, aby porodila, i porodila syna. A susedia a príbuzný počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. Ale matka odpovedala takto: Nie bude sa volať Ján. I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal, a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. Hneď nato otvorili sa mu ústa, rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji júdskom sa rozprávalo o všetkom tomto, všetci ktorí to počuli vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z toho dieťaťa? Veď aj ruka pánova bola s ním. Ale Zachariáš naplnení Duchom Svätým, prorokoval, hovoriac: Požehnaný Pán Boh izraelský, že zhliadol na svoj ľud a vykúpil ho, vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida, ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov, že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých ktorý nás nenávidia, aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, na prísahu ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení z ruky nepriateľov a bez bázne budeme mu slúžiť v svätosti a spravodlivosti pred jeho obličajom po všetky dni života. A ty dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou pánovou, aby si mu pripravoval cestu, a učil jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy zo svojho milosrdného srdca, z ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.

Posolstvo Jána Krstiteľa
Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k nemu svojich učeníkov, aby sa ho spýtali: Či si ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným zvestuje sa evanjelium. Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi. Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nie to väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. A všetok ľud, ktorý ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste, nariekali sme, a neplakali ste. Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chleba neje, ani vína nepije, a hovoríte: Posadlý je! Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami.                                    

Smrť Jána Krstiteľa
Vtedy tetrarcha Herodes sa dopočul o Ježišovi a povedal svojim sluhom: Toto je Ján Krstiteľ, vstal z mŕtvych, preto pôsobí v ňom zázračná moc. Herodes totiž dal zlapať Jána, zviazať a uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, ženu svojho brata Filipa, lebo mu bol Ján povedal: Nie ti je dovolené žiť s ňou. Chcel ho preto usmrtiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka. Na Herodesove narodeniny tancovala dcéra Herodiady pred nimi a tak sa zaľúbila Herodesovi, že prisahal dať jej, čo si len zažiada. Ona navedená matkou, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa! I zarmútil sa kráľ, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom rozkázal ju dať. A poslal stať Jána vo väzení. I priniesli jeho hlavu na mise, dali ju dievčaťu a ono zanieslo ju matke. Potom prišli jeho učeníci, vzali mŕtvolu a pochovali, nato odišli a oznámili to Ježišovi.