Minister obrany sa podľa týchto slov síce snaží bagatelizovať to, čo sa v tejto jemu priamo podriadenej zložke stalo, ale čo sa nedá vôbec ospravedlniť je jeho samotné priznanie, že zo „slohovej práce“ kohosi, je 43 listín z príloh autentických. Veď tých 43 kusov papiera musí komusi v prísne utajenej zložke chýbať. Aj preto podľa mňa situácia vo Vojenskom spravodajstve už dozrela na vykonanie personálneho zemetrasenia. Spýtam sa aj takto. Ako môže zodpovedne a s plnou vážnosťou táto zložka plniť nasledujúce úlohy ?
... „vojenské spravodajstvo v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky, aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme, skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky a ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich utajované skutočnosti“.... , ktoré má plniť podľa ust. § 2 zákona č.198/1994 Z.z. , keď z jej vlastného prostredia zmizne 43 listov a nikto si to z kompetentných ani len nevšimne?
To, že situácia v tejto zvláštnej, nevedno či verejnej alebo tajnej inštitúcii, skutočne dozrela na prísne radikálne zmeny, potvrdzujú aj ďalšie slová ministra obrany:
.... „Nezodpovedné súčasné aktivity týchto pánov už spôsobili, že viaceré objekty sa stali nepoužiteľné pre výkon spravodajskej činnosti. Vážne znepokojenie už prejavili aj naši zahraniční partneri, pretože niektoré zo spomínaných objektov slúžili pri spoločných operáciách, napríklad v boji proti terorizmu“.....
Za tejto situácie, len veľmi naivný človek si môže myslieť, že slovenské Vojenské spravodajstvo je momentálne ešte pre NATO dôveryhodnou inštitúciou. Určite nie je!
Pre tých, čo nemajú ani páru o tom, ako sa postupuje pri likvidácii dôverných dokumentov uvediem, že ich likvidáciu vždy do protokolu zapisuje najmenej trojčlenná komisia, ktorá pred tým, než podpisom potvrdí, že ich skutočne zlikvidovala, musí preveriť aj to, či boli zničené aj prípadné elektronické verzie predmetného dokumentu. Toto sa robí vo všetkých organizačných zložkách, ktoré majú dôverné dokumenty teda aj v civilných, a preto niet dôvodu myslieť si, že vo Vojenskom spravodajstve by sa to malo robiť inak. Aj tam by totiž mal platiť ten istý všeobecne záväzný právny predpis, ktorý platí v iných štátnych ustanovizniach.
Viete, oni aj príslušníci Vojenského spravodajstva sú v prvom rade príslušníkmi Ozbrojených síl, teda sú profesionálnymi vojakmi, ktorí sú len dočasne vyčlenení pre plnenie úloh mimo Ozbrojené sily. Ak by sa niečo také stalo veliteľovi ktoréhokoľvek vojenského útvaru Ozbrojených síl, (myslím tým fakt, že by mu zmizlo 43 listov dôverných dokumentov), už by určite nebol na funkcií, lebo strata dôverných dokumentov je trestný čin.
Teda každý profesionálny vojak, aj ten čo je vyčlenený pre plnenie úloh v podriadenosti Vojenského spravodajstva je povinný: ...“dodržiavať služobnú disciplínu;
vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, včas a v medziach svojho oprávnenia; oznámiť bezodkladne veliteľovi vznik nedostatkov, ktoré sťažujú výkon štátnej služby; zakročiť, ak pri výkone štátnej služby hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; pri výkone štátnej služby dodržiavať ustanovenia Etického kódexu profesionálneho vojaka“.... Podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o profesionálnej službe je nadriadený povinný dočasne pozbaviť výkonu funkcie takého profesionálneho vojaka, ktorý závažným spôsobom porušil plnenie základných povinností. Riaditeľ Vojenského spravodajstva je profesionálnym vojakom v hodnosti plukovníka a je priamo podriadený ministrovi obrany.
Pán minister by v záujme udržania vážnosti Slovenska ako štátu, mal konať čo najrýchlejšie a urobiť to, čo už mal urobiť hneď – odvolať z funkcie všetkých kompetentných, inak môže prísť o funkciu sám. Príjemný deň praje doko.
Komentáre
K čomu je vojenské spravodajstvo?
https://vojenskespravodajstvo.wordpress.com/