Duša stratená

Pomazať ju treba

Ukľudniť

Aby našla svoje miesto

Oporu hľadá

I keď vie

Že opora pominie

Lebo každý je sám

Ja určite

Nikto nevie že chýbaš

A možno ani nechýbaš

Ale cítia prázdne miesto

Nevediac, že si to ty

Slobodu hľadám

Nie ste zlí

Možno máme iný pohľad

Na dobro

Len nepovedz že to povedal Boh

Pretože Boh nestanovil svetské pravdy

Ale ľudia sami

Smutné je

Že ľudstvo

Skazí človeka

A človek skazí ľudstvo

Obláčky naivity

Vyfúknem z cigary do vetra

No predsa ich cítim

V snoch chodím po krajinách z detstva

Tak nepredstaviteľné pre ostatných

Veľdielo mozgu

Tých pár bunečných spletí

V opojení horkastého nápoja

Pod dymom z nozdier

Tiež putujem tam kde nikto nebol

Nechcem tam skončiť

No predsa to niekedy láka

Lietať v surrealistických výšinách

Kde Ailun ponesie ťa na krídlach vážky

Z úst vyteká rieka medu

A tvorí oceán

Tam už nie je svet

Tak reálny

V podaní frašky zvanej láska

I tak ostávam

No v srdci nosím vždy

Nekonečno