Šiel som po asfaltovej ceste okolo lesíka plného nádherných borovíc a počúval som La Valse d'Amelie od Y. Tiersena. Siedmy krát.

Spomenul som si na človeka, ktorý býva na druhej strane zemegule, často spolu telefonujeme, pretože sme tak trochu spriaznené duše. Chce prísť na Slovensko, pretože tu má korene a som tu ja.

Rozprávali sme sa o svadbe. Obaja si chceme vziať lásku svojho života, aj keď nie oficiálne. Mimo papiera. Len tak. S priateľmi a v srdci.

Vie hrať na klavír. Tóny tejto skladby hýbu všetkým, čo vo mne je. Hm, je dojímavá. Len dojímavé veci vedia byť krásne. Je krásna.

Nedávno sa mi snívalo, ako si beriem jedného amerického herca. Mal som biele šaty.

Netrpím túžbou obliekať si veci pre ženy, aj keď ma fascinujú topánky na opätkoch. Spomenul som si na ten sen.

Cesta a borovice sa zahmlievajú, hudba silnie a ja stojím pred oltárom. A namiesto sľubov mi môj zahraničný kamarát hrá Tiersena. Každý akord mi trhá vnútro, plačem, bežím za ním a objímam ho. Svet je preč. Som len ja a nekonečný pocit bezpečia v konečnom vesmíre...