Životopis


Život „Jo“, tak autorku volajú priatelia a deti, sa číta ako rozprávka. Pochádza z mestečka Chepstow (neďaleko Bristolu), narodila sa v júli 1965 a v detstve vraj pripomínala Hermionu – bola jednoduchá, otvorená a stále sa len učila. So staršou sestrou Di vraj čítali ako posadnuté. Najradšej mala Vietor vo vŕbach alebo Žabiakove dobrodružstvá a knižky C. S.Lewisa. Písať začala už ako šesťročná, vtedy tajne, o králikovi, ktorý tak ako ona dostal osýpky.Po skončení Exeterskej univerzity, odbor francúzština a klasická filológia, prešla niekoľkými zamestnaniami, väčšinou ako učiteľka. Nikdy jej však nezišlo na um písať pre deti. Až raz, cestou vo vlaku z Manchestru do Londýna v roku 1990, sa jej Harry votrel do mysle ako hotová postava. „Zrazu som vedela, že je čarodejník,“ povedala v jednom rozhovore. Že by zázrak? – V tom roku sa jej život premenil na trosky. Jej matka Anne, krásna žena, napoly Škótka, napoly Francúzka, zomrela vo veku štyridsaťpäť rokov a otec Peter, predtým manažér vo výrobni leteckých motorov, sa druhý raz oženil. Zakrátko Jo prišla o prácu a odišla do Portugalska, kde v Oporte učila francúzštinu. Tam sa zoznámila s televíznym reportérom a v roku 1992 sa za neho vydala. O rok sa jej narodila dcéra Jessica. Manželstvo sa však po necelom roku rozpadlo, a tak sa aj so štvormesačnou Jessicou vrátila do Edinburghu, kde žije dodnes. Po návrate do Anglicka sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. Sama s dieťaťom. Nemala peniaze na pestúnku, a preto si nemohla dovoliť chodiť do práce. Takmer rok žila zo štátnej podpory. V tom čase každý deň odchádzala aj s dcérkou z vlhkej, nevykúrenej garsónky, chvíľu sa s Jessicou prechádzala po uliciach, a keď zaspala, rýchlo zašla do neďalekej kaviarne a kým dievčatko spalo, pri šálke kávy si pre seba písala príbeh o Harrym Potterovi. Keďže nemala peniaze na počítač, kópiu rukopisu sama prepísala na písacom stroji a odovzdala literárnej agentúre. Prvý literárny agent jej rukopis vrátil s tým, že je na detskú knižku veľmi dlhý. Druhý agent, Christopher Little, rukopis prijal a v roku 1996 ho predal nakladateľstvu Bloomsbury. Onen prezieravý redaktor, ktorý rukopis kúpil, sa volal Barry Cunningham. Mimochodom, dnes, keď knihy o Harrym Potterovi zožali úspech takmer na celom svete, sa edinburská kaviareň Nicolson´s zmenila na reštauráciu a stáva sa takmer pútnickým miestom mnohých detí a turistov. Veď tu vznikol Harry Potter! Teraz býva Joanne Rowlingová v romantickom starodávnom dome a kým sa Jessica učí v škole, vybavuje poštu, obchodné záležitosti a potom napíše niekoľko stránok z ďalšieho pokračovania (už piateho, celkove ich má byť sedem) románu o Harrym Potterovi. Keď sa autorky pýtali, prečo Harry Potter zaznamenal taký úspech, J. K. Rowlingová odpovedala, že najmä preto, lebo je rovnako určený deťom i dospelým. V jednom rozhovore vyhlásila J. K. Rowlingová niečo, s čím môžeme absolútne súhlasiť. Keď podpisovala knihy na Edinburskom knižnom festivale, pristúpilo k nej z dlhého radu desaťročné dievčatko a vraj povedalo: „Nechcela som, aby tu bolo toľko ľudí. Toto je moja knižka.Chcela som, aby si tu bola iba ty a ja.“„Celkom som sa s tým dievčatkom stotožnila,“ dodala Rowlingová v rozhovore.