Chcel by som sa tešiť z maličkostí. Nevšímať si tie nepodstatné veci, ktoré ma kazia. Bol by som možno šťastnejší ak by som žil v psychickom rozpoložení, vylučujúcom príjimanie reality. Možno je realita práve to, čo vidíme našimi očami. Práve tie pocity, ktoré v nás vyvolávajú každodenné skutočnosti sú skutočné. Veď to čo ja nevidím neexistuje.
Neverím, že niekto na tomto svete by mal právo povedať "Ja som ten ktorý vidí skutočnosť takú aká je".
Všetci sme zaujatý miliónov divadelných hier.. Všetci sme zaujatý vlastným životom. Každá jedna udalosť, ktorá prešla naším životom nás zmenila viac, či menej. Každí vyrastal v inej rodine ktorej pohľad na svet bol pokryvený jej históriou. Mali sme detstvo v rôznych kruhoch, ktoré nám vnútili svoje názory. Tieto činitele nemôžete poprieť. Povaha človeka sa zformovala a pri vyrastaní ucelila. Vytvorila jeho realitu, ktorá sa v ďalšom živote mení len minimálne, pokiaľ nedôjde k životným zvratom, ktoré nám môžu vybudovať, alebo definitývne zničiť všetky naše ideály. Za každým postojom môžete vidieť životný zvrat, alebo situáciu, ktorou prešiel. Nič sa nedeje bezpríčiny-
.......... Obdivujeme, nenávidíme, neriešime. Práve to je v nás výnimočné, čo robí každého iným. Niektorých zmietol viac, iných menej. Niekho núti premýšľať, iným dovolil len tak si užívať. Žeby osud? Tak to určite nie :)
Pekný večer!
To čo nevidím, neexistuje
22.10.2007 18:10:54
Skutočnosť, zaujatosť nás vydeľuje z radu...
Komentáre