Po dlhšom čase som sa dostal na internetovú stránku www.zvsr.sk, ktorá patrí Zväzu vojakov SR. A nestačím sa čudovať. Totiž emeriťáci kam patria síce, dnes už mimo služobného pomeru, ale  nedávno ešte bývalí aktívni vojaci, príslušníci Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colníci, skrátene výslužilci-emeriťáci, začali svoju ďalšiu mini revolúciu, nasmerovanú  proti Sociálnej poisťovni.

Poďme ale po poriadku.  8.11.2013 sa na spomínanej web stránke objavila informácia o tom, že  na internete koluje zápisnica zo zasadania Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Keďže emeriťáci sú hlavy mysliace, prišli aj nato, že  po internete sa vlastne  túlajú dve  zápisnice z toho istého zasadania Dozornej rady Sociálnej poisťovne a pritom každá z nich má iný obsah. A rozdiel je dosť podstatný a to v tom, že v prvej zápisnici je veta ...“ Predseda Dozornej rady Sociálnej poisťovne rozhodol zastaviť vyplácanie dôchodkov v prípadoch, v ktorých explicitne nerozhodol Najvyšší súd SR.“..... ale v nasledujúcej zápisnici už táto veta nie je.  Na tomto fakte  by asi nebolo nič povšimnutia hodné, keby zároveň emeriťáci nezistili, že hoci veta zo zápisnice zmizla, jej následky  sa okamžite prejavili v praxi a to v tom, že Sociálna poisťovňa ako že   z ničoho nič, im zrazu zastavila priebežné vybavovanie  ich žiadosti o priznanie starobných dôchodkov. S čím ale SP nepočítala je fakt, že týmto svojim počinom  spustila lavínu nespokojných komentárov, kde komentujúci emeriťáci (dnes je komentárov okolo 150 až 200) vyjadrujú veľké rozhorčenie nad postupom predsedu dozornej rady a to najmä preto, že podľa nich konal  v rozpore so zákonom. A to si nesmie dovoliť veru nikto, ani štátny orgán, akým SP nepochybne je. Nebudem tu rozoberať spôsoby, ktorými chcú komentujúci daný stav zmeniť, Kto chce,  má možnosť  prečítať si ich na spomínanej web stránke. Mňa osobne zaujali aj tieto zistenia, že:

1. hoci nikto z komentujúcich vierohodným dokumentom nepreukázal, že obidva zápisy z dozornej rady SP sú skutočne autentické, emeriťáci aj napriek tomu začali organizovať svoj ďalší boj proti SP;

2. okrem radových komentujúcich sa k danej situácii ešte vôbec nevyjadril nikto kompetentný a to ani zo strany  SP, ani zo strany  emeriťáckych organizácii;

3.  komentujúci vo viacerých prípadoch poukazujú na to, že SP porušuje svoj vlastný zákon o sociálnom poistení, lebo nedodržuje zákonné lehoty, stanovené na vyriešenie žiadosti o priznanie SD;

4.  komentujúci veľmi rázne kritizujú nielen Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý sa podľa nich podieľa na časových prieťahoch, ale aj špičky vedenia rezortu obrany, pod ktorý spomínaný úrad spadá;

5. aj napriek tomu, že emeriťáci sú organizovaní vo svojich záujmových organizáciách a na ministerstve obrany je oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov, emeriťáci konajú výlučne na vlastnú päsť;

6. ak o tento problém nejavia záujem štátne inštitúcie, ba ani média, komentujúci vyslovujú podozrenie, že zo strany vládnej moci ide zasa o cielený útok na spochybnenie zákonných nárokov emeriťákov;

7. nielen emeriťáci, ale aj všetci tí, ktorí do 31.12.1999 vykonávali práce v tzv.  I. alebo II. pracovnej kategórii,  síce majú podľa platného zákona zachované nároky získané za tieto práce a to až do 31.12.2023, no zákon o sociálnom poistení v žiadnom paragrafe ani v odkaze pod čiarou nestanovuje, akým spôsobom to má byť vykonané. V takom prípade musí o nárokoch rozhodnúť príslušný súd;

8. aj napriek niekoľkým desiatkam rozhodnutí súdov, ktoré dali za pravdu emeriťákom, nikoho z poslancov, ale ani z MPSVR  doteraz nenapadlo, že táto situácia sa dá riešiť aj bez súdov veľmi jednoducho a to  iniciovaním  zmeny zákona o sociálnom poistení. Stačilo dať v spomínanom zákone odkaz na  zákon 100/1988 Zb.podľa, ktorého sa až do 31.12.2002  nároky za práce v tzv.  I. alebo II. pracovnej kategórii vypočítavali. Tým by odpadla väčšina súdnych sporov a SP by mala v rukách zákonné ustanovenie, ktoré by jej stanovovalo akým spôsobom má príslušné nároky realizovať. 

Čo na záver? Ak je vyššie spomínaná situácia aspoň z časti pravdivá, o čom ja osobne nepochybujem, potom si v tomto štáte  zasa niekto riadne kopol do slovenského právneho systému. Smutne je ale to, že poškodení sa musia brániť sami, lebo inštitúcie k tomu určené, akosi o ich probléme nechcú nič vedieť. A úplne na záver parafráza. Dokedy  ešte bude na Slovensku platiť .... „Človeče pomôž si sám, aj štát ti pomôže“ ? Prajem príjemný víkend. doko.

Viac na podobnú tému píšem na  http://doko.blog.portal.sk/detail-tak-nejako-sa-rodia-famy.html?a=c9dfb24f263d7b6d20213d620ea2a882