Ako sa tak na všetky udalosti v živote spätne pozerám, môžem povedať, že mám pomerne pestrý život.. Za to spestrenie vďačím aj sám sebe i keď niekedy si ho spestrím na takú úroveň až stúpa adrenalín. No na druhej strane zas by som nechcel žiť nudný život bez prekvapení, aj keď tie prekvapenia by mohli byť len príjemné. Tieto dni sprevádza poriadne sychravé počasie. Toto sa určitým spôsobom odrazí na každom z nás. Prejavilo sa to aj na mne, keď som musel v piatok poobede počúvať výklad o oscilátoroch a kmitaniach.... aká to len zábava... a čas nie a nie prejsť. Síce ma to von neláka, ale robil by som radšej tisíc iných vecí, než toto... Tým som chcel len ukázať, ako vie človeka ubiť monotónnosť sychravých dní. Počasie si bohužiaľ ale nevyberáme. Napríklad teraz sedím a rozmýšľam, čo budem dnes robiť. Čo s večerom, kam pôjdem a hlavne či vôbec niekam pôjdem, lebo ma odrádza pohľad z okna. Vidím to ale aj tak dnes na večernú prechádzku. Mám rád nočné túlanie, keď mesto je prázdne a na ulici niet skoro nikoho. To je proste moje. Stáva sa zo mňa vlk- samotár a celkom mi to aj vyhovuje, čo je pomerne divné, lebo som vždy mal rád spoločnosť. Ale nie veľmi veľkú, ale stačila mi aj spoločnosť jedného človeka, jednej osôbky ... Ale to je už iný príbeh. Možno si niektorí pomysleli, že nie je celkom normálne túlať sa nocou... no čo už, zabite ma.... som taký. Vždy som bral názor, že berte ma takého aký som a ak nie nechajte ma tak. Vodu kážem, víno pijem.... nedodržiavam to úplne na 100%. A to by som sa mal vážne naučiť.
Možno spravím ešte desiatky chýb kým pochopím určité veci, niekoľko krát padnem na hubu a budem skúšať vstávať... ale po poslednom páde to akosi stále nejde.... možnože raz...