Xcel som Vam vsetkym povedat, ze Vas mam naozaj rad ... Akokolvek to moze vyzniet ... Aj ked, ako je to naozaj mat rad ? Zit, mysliet, snazit sa, poxybovat, trapit sa ? Jestvovat a pritom nezabudat, ze okolo predsa paxne clovecina ? Viem, pre Vas su teraz podstatne ine veci ... Ale ...

Dakujem. Dakujem za moznost spoznat Vas. Dakujem za xvile, ked som sa mohol na Vas len tak divat ... Dakujem za okamihy, ked som stal mnohokrat pred Vami a v duxu som kaslal na vyklad a premyslal, aki ste uzasni ... Boze. Je koniec. Naozaj a uprimne, bude mi za Vami este velmi, velmi, velmi dlho smutnooooooo ...  Pomoze mi niekto ?

P.S: 4mydreamsSiHoldMyliFe ... and 4ya.

Sia somewhere in time ... Bye.