Po desiatich minútach opúšťame vrchol Araratu.

Čaká nás úmorný, vyše trojkilometrový zostup. V C2 balíme stany a priberáme Juzeka. Poliak sa ešte pokúšal dohodnúť na výstupe so skupinou Američanov, ktorí zvolili pomalý niekoľkodňový výstup, počas ktorého sa im o vynesenie batohov, postavenie stanov a varenie starali ich vodcovia. Amíci však Poliaka odmietli.

Na zostupe mal Juzek spočiatku slušné tempo, ale do C1 prichádza s hodinovým meškaním a je očividne vyčerpaný. Po chvíli odpočinku pokračujeme ďalej. Vpred nás ženie aj blížiaca sa búrka. Juzek zaostáva stále viac. Je zrejmé, že pred búrkou neunikneme, ak sa  naňho nemáme vykašľať.

Ararat

Ararat

Búrka bola krátka, ale divoká. Krátky je aj Juzekov krok. Je úplne hotový, čo aj priznáva. Nevládze. Je zrejmé, že návrat k autu za takýchto okolností dnes nestihneme. Navrhujem Ramazánovi, aby pre Juzeka zohnal koňa. Keď konečne pochopí moju požiadavku, rukou nám ukáže chodník, ktorým máme pokračovať a sám zmizne kdesi za skalami.

Pokračujeme udaným smerom. Po 100 metroch sa chodník rozdvojuje. Nerozhodne zostaneme stáť. Netušíme ktorou cestou sa vydať. Pátravo preskúmame obe cesty, ale ani jedna sa nám nezdá povedomá. A experimentovať sa tu neoplatí – obrovské neprehľadné morény a lávové ryhy araratského masívu sa rozprestierajú na rozlohe 40 x 25 km. Tu sa nedá povedať: skúsime a uvidíme.

Nerozhodne zostávame stáť na križovatke chodníkov. Sme spotení, vyčerpaní, na krajinu sa zniesla večerná tma. V diaľke svietia lákavé svetlá Doğubayazitu. Sme bez vodcu, bez auta, bez stanov, ktoré nám odniesli mulice a nepoznáme cestu.

mapa veľkého a malého Araratu

okolie Araratu

Juzekovi je zima. Prosí nás o oblečenie. Ktosi mu podáva aspoň košeľu. Čakáme hodinu a nikto nechodí. Ramazán má síce mobil, ale my nemáme jeho číslo. Po dvoch hodinách sa v diaľke zjavuje svetlo baterky. Signalizujeme čelovkami. Ramazán s dvomi pomocníkmi privádza koňa. Juzeka vyložíme na koňa a rezkým tempom kráčame ešte vyše hodiny nočnou tmou k autu.

Neskoro večer, už v hoteli Isfahan som svedkom Juzekovho telefonátu do vlasti. 69-ročný Poliak smutným hlasom manželke oznamuje:„ Skończyłem z alpinizmem.„

Smutný koniec jednej lezeckej kariéry. Dúfam, že nás ešte tak skoro nečaká...        

v hoteli Isfahan

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

v dogubayazitských uliciach

Veterinár v Dogubayazite

Veterinár v Dogubayazite

v dogubayazitských uliciach

Zdroj fotografií:

PF