Prácu treba naučit masturbovať, aby sa urobila sama, ako povedal môj bývalý. Bola s ním psina.

Ja a práca máme často kríž. Možno preto, že ona je abstraktná a ja som celkom konkrétna, a preto máme každá svoju realitu, ktoré sú inkoherentné, respektíve majú prázdnu spoločnú množinu(nemohla som si odpustiť).

Teda, som študent, ale keď je možnosť, snažím sa nevyciciavať mojich odrodičov. Aj keď, moja mami má takú super teóriu, že keď som v práci, vlastne ukrajujem ju a domácnosť o moju prítomnosť a upratovanie nášho zbytočne veľkého domu. Takže by som mala cítiť zodpovednosť pri utrácaní peňazí. Taká sociálno-ekonomická teória. Asi nie som zástancom. Najprv by sa muselo veľa zmeniť v tomto svete.  Minimálne by nemali predávať minerálky na diskotékach za 3 násobok ceny a doprava pre študentov by mala byť zadarmo. Podvedomý manifest.

Vždy keď niekde robím dlhšie ako mesiac, a chodím tam každú sedminu týždňa plus mínus, začnem tú prácu seriózne neznášať. Začnem sa v nej nudiť. A čo je najhoršie, od nudy si ohrýzam lak na nechtoch a musím obnovovať každý deň vrstvy. A to nie je sranda, mi hovorte niečo o ekonómií.

Ale vďaka týmto mojim džobom sa stávam empatickou. Lezú vám na nervy kočky čo rozdávajú letáčiky, ktoré aj tak vyhodíte? Skúste si to, stáť na štekloch šesť hodín a stále držať tvar úškrnu vo forme rádoby úsmevu, keď sa vám od bolesti chce revať.
Zanadávate si na operátorov callcentra, že vás otravujú? Viete aké nervy majú pred prvým telefonátom? Ja osobne som sa skoro povracala od nervov. Upratovačka zabudla utrieť jeden drbnutý monitor? No tak zabudla, vy ste možno zabudli kúpiť mrkvu, o ktorú vás frajerka požiadala vrámci jej odtučňovacej kúry.

Neznamená to, že som tolerantná a milá. Ale snažím sa, aj dú maj best. A viete čo? Milujem štátne sviatky. A milujem to, že som študent. Že uchovávam takú nádej, že keď vyštudujem, bude ma to baviť viac jak ten mesiac. Snáď aj dva.

Mám kamaráta, čo nikdy nepracoval a má auto. Zaujímavé však? Diera v rovnováhe univerza? Usmievam sa popod fúza. Vždy má v piatok prachy na nočný život. Ale mne to nevadí.  Mne sa páči pozerať do bankomatu na tú sumu, čo tam je. Lebo je moja a len moja. Brm brmko za to nekúpim, ale električenku hej.

A jazdiť po hlavnej dedine je aj tak na nervy. A ja som hysterka od prírody. A za volantom nemôžem čítať. Či? (:

Pamätám si moju prvú brigádu. Myslím, že som mala 15, vystáli sme si s kamoškou radu v nejakej úžasnej agentúre na bratislavskej mladej garde a ušlo sa nám. 12 hodinovka v tlačiarňach za 45 na hodinu. Dnešní rozmaznaní pubiši by do toho určite nešli, hlavne keď majú liter na mesiac. Palce sme si necítili ešte ďalší deň.

Čím som si znegovala celý titulok, ale aj keď už nemám rada bývalého, mám rada tento jeho výrok.