Návšteva pizzerie sa môže skončiť rôzne. Keď sme raz zašli s priateľom v Ríme na pizzu, ešte netušil čoho bude svedkom. Veľa vecí som mu narozprával o Taliansku a Talianoch všeobecne, zdalo sa mu, že jednoducho preháňam či zveličujem, až pokiaľ na vlastné oči nezistil aká je skutočnosť. Pizza je hotové jedlo a niečím ho dopĺňať, znamená pre kuchára, že svoju úlohu nezvládol. Napriek tejto mojej rade, si Patrik vypýtal kečup.

Tu sa stal znenazdajky svedkom veľkého hysterického záchvatu čašníka: "No dovoľte, my síce nie sme drahá reštauracia, ale toto? Keď chcete kečup, tak choďte do fastfoodu, my sme slušný podnik."

Objednanú pizzu nám aj s nápojom priniesla iná čašníčka, ktorá nahradila urazeného mladíka. Tu sa však príbeh o slušnom podniku nekončí. Odložený príbor znamená, že si dojedol. Nech by bol akokoľvek prekrížený. Patrik patrí k tým, čo vychutnávajú život a aj svoje jedlo. Počas rozhovoru odložil príbor, tak ako zvykneme, keď sme nedojedli. Upozornil som ho, že mu ho vezmú. Nedbal na moje rady. Až kým sa s čašníčkou nezačala hra o tanier. Chvíľu sa naťahovali, kým som jej vysvetlil, že ešte nedojedol.

Napokon do tretice, kým išiel zaplatiť, prišiel o posledné hlty piva, ktoré šikovná dievčina rýchlo stihla odniesť, ako som mu to predpovedal. Takto skončila Patrikova nedôvera voči mojim skúsenostiam. Odvtedy moje "nerozumné" rady už pre istotu poslúchal.