Pocity sa vo mne miešajú. Raz mi je teplo, potom zima.
 Usmejem sa, potom smútim.
Rozmýšľam a cítim.
   Mám taký čudný deň.

Ťažko sa mi zobúdzalo.
Mám na srdci všetky veci, ktoré potrebujem, aj tie, ktoré nie.

Ja viem, že som príliš citlivá, a zodpovedná, ale nejak sa asi už z toho zbláznim...
Áno, zbláznim sa....  Ach jaj...
Prečo ja beriem tak vážne život?

Neviem, čo ešte napísať, neviem, či sa to sem patrí....

Mám výčitky svedomia a ani neviem prečo.
Som fyzicky i psychicky vyčerpaná.

Problémy doma i v práci, v láske tiež.
Smútok  v dušičke taktiež...

Najťažšie je zase sa dať do poriadku, postaviť sa
a ísť ďalej.
Iné riešenie nemám, iba zabudnúť na zlé, tak, keby sa nič nestalo...
A ísť ďalej...

Kráčať po ceste, kráčať po chodníkoch, ktoré ma  k cieľu
vedú.

Musím byť silná a rozumná,
a to veru veru...

Báseň sa končí,
dúfam, že aj môj zlý deň,
želám si pekný, šťastný úžasný deň...