Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ak sa dnes správate trhovo, zajtra môžete byť za hlupáka!

Na začiatok by som chcel spomenúť niekoľko citátov, ktoré sú viac či menej známe všetkým, ktorí sa zaujímajú o problematiku nebánk na Slovensku.

"Ja som v novembri 2000 v tomto parlamente interpeloval pani ministerku Schmögnerovú a pýtal som sa jej, kedy upozorní občanov, aby nedávali do týchto nebankových subjektov peniaze, pretože idú do krachu a že prevádzkujú pyramidálne hry. (...) Pani ministerka vtedy sa mi vyhrážala, že dá na mňa žalobu za šírenie poplašných správ, lebo že ide celkom o veľmi solventné spoločnosti, ktoré podnikajú na základe licencie a so súhlasom Národnej banky Slovenskej republiky a ministerstva financií. (...) Objem majetku peňazí z týchto akcií bol 60 mld. korún. Objem strát vykázaných na strane vkladateľov je 14 mld. korún. Kde sú zostávajúce peniaze?"

J. Cuper

Žiaľ sumu, ktorú pán Cuper spomínal sa akoby vzťahovala iba na pohľadávky voči spoločnosti B.M.G. Invest.

"Rezort spravodlivosti zistil, že pohľadávky voči nebankovým subjektom si uplatnilo až 208 896 veriteľov v celkovej sume 48 421 593 431 korún. Vyplýva to z analýzy, ktorú ministerstvo spravodlivosti urobilo od 26. novembra do 10. decembra. (...) V spoločnostiach B.M.G. Invest, s.r.o. a Horizont Slovakia, kde ako bývalí konatelia figurujú Vladimír Fruni či Jozef Majský sa prihlásilo 105 573 veriteľov a žiadajú vyplatiť pohľadávky v celkovej sume 14 097 895 512 Sk, zvyčajne išlo o zmluvy o pôžičke." A tak ďalej.

Vieme približne doložiť aj to, kde časť týchto peňazí skončila. Nebanky dohromady zaplatili na daniach z tejto "(ne)zákonne kontrolovanej činnosti" približne 6-8 miliárd korún. Ďalšie miliardy korún prúdili do reklamy. Horizont Slovakia za 5 rokov vynaložil na reklamu 1,344 miliardy korún. BMG Invest za 4 roky vynaložil na reklamu 812 miliónov korún. Z toho Markíza inkasovala 500 miliónov korún na reklamy a TA3 140 miliónov korún. Myslím, že sú to nemalé peniaze. Túto reklamu ako zavádzajúcu a klamnú označila aj NBS v Apríli 1999 na obrazovkách STV, keď zverejnila zoznam nebánk, ktoré tak činili. Čo je ale podstatnejšie NBS nekonala! Tejto pyramídovej hry sa podľa odhadov, ktoré potvrdili aj tí (Mečiar, generálny prokurátor Trnka...) čo majú vedomosti o menách z rozšifrovaného CD zúčastnilo niečo okolo 300350 000 občanov Slovenskej Republiky. Takže ten zbytok peňazí treba hľadať u tých, ktorí na tomto biznise profitovali.

"A my vieme, čo sú to pyramídové hry, boli definované ešte v roku 1933, keď istý pán taliansky profesor povedal, že sú založené na tom, že z vkladateľov prvých 30 % musí zákonite svoje vysoké úroky dostať, aby 70 % o ne zákonite muselo prísť."

J. Cuper (Či to pán  Cuper odhadol presne môžete posúdiť aj sami na základe vyboldovaných červených čísiel).

"Odporučil by som vám, aby ste sa pozreli, ako to robia v Českej republike, pretože keď tam BMG Invest vyviezol 100 miliónov korún, v tej chvíli boli prijaté opatrenia a peniaze boli pod kontrolou."

G. Krajči

Ale toto obdobie nebolo iba o nebankách. Do tohto obdobia spadá aj krach Devín banky. Opäť zlyhala NBS a ministerstvo financií. V tejto banke mali slovenský občania na vkladoch 30 miliárd korún. "Začiatkom leta 1997 nastúpilo do čela Devín banky nové vedenie blízke SDĽ a jej predsedovi Jozefovi Migašovi. O rok neskôr začal peňažný ústav lákať vkladateľov až 16-percentnými úrokmi z vkladov, a pritom často nebol schopný naplniť povinné minimálne rezervy. To mu nebránilo financovať vznik televízie Luna. Podľa viacerých finančných analytikov mala NBS dostatok dôvodov, napríklad zistené falšovanie účtovníctva, aby banke odňala licenciu už v roku 1999. Osobné väzby akcionárov na koaličnú stranu a prvú Dzurindovu vládu však Devín banke predĺžili život aj deblokačný mandát.

O rok neskôr dostala banka od vlády dokonca pôžičku vo výške 60 miliónov dolárov, ktorú mala vyrovnať úspešnými deblokáciami. Ruská strana však o ne stratila záujem, lebo Slovensko odmietlo splácanie "sovietskeho" dlhu ďalšími vojenskými dodávkami. V júni 2001 dosiahla strata Devín banky 2 miliardy korún a podiel zlých úverov 80 percent zo všetkých poskytnutých. O štyri mesiace sa dostala do konkurzu. Bankrot postihol dôverčivých vkladateľov, ale najmä štát, ktorý musel z fondu na ochranu vkladov vyplatiť vyše 11,3 miliardy korún."

Pozn.: V tom čase "ručil" fond na ochranu vkladov iba na sumu do 300 000 korún, čiže nie v plnej výške ako je tomu dnes.

Zdroj: denník Pravda z 29. septembra 2005.

Tými vyboldovanými a opäť dočervena sfarbenými 16-timi % sa pomaly dostávame k podstate veci, ktorú som naznačil v nadpise môjho dnešného článku. Na Zemi proste nie je človek, ktorý by nemal záujem o čo najvyššie zhodnotenie svojich niekedy až ťažko našetrených peňazí, za predpokladu, že mu to je umožnené. Na tomto stojí základný princíp trhového mechanizmu. Každý účastník trhu musí mať aspoň subjektívny dojem, že z danej investície, nákupu, predaja... má nejaký zisk, nejaký profit. Po páde komunizmu (pozor, nie iba za Mečiarovej éry - o tom som viac písal v článku kto je zodpovedný? a za čo?) médiami rezonovali termíny prvotná a druhotná platobná neschopnosť podnikov a podkapitalizovanie. To sa ale dialo už tesne po spomínanom páde komunizmu. Miklošovci museli ratovať bankový sektor z iného dôvodu a ako bude uvedené nižšie aj v inom čase. V roku 1998 neboli výnimkou ani úroky na vklady v priemernej výške 22% (v bankách)!. V priebehu veľmi krátkej doby - niekoľko mesiacov sa úroky na vklady znížili najprv na 10% a neskôr dokonca na 5%. To vyvolalo obrovskú nedôveru občanov v bankové inštitúcie. Nebanky ale pokračovali vo vysokom úročení vkladov. Banky ako konkurenti a dôveru vzbudzujúce inštitúcie "vyklidili" pole.

"Veritelia nebankových subjektov okamžite za pár dní povyberali z bánk všetky vklady a poprenášali ich do nebankových subjektov, ktoré ešte stále vyplácali úroky vo výške najmenej 18 až 26%. V tlači bolo uvedené, že behom 4 dní to robilo vyše 4 miliardy korún. V krátkom čase druhej vlny zníženia úrokovej sadzby boli opäť znížené úroky a to až na 5%. V bankách nastal neudržateľný stav. Dobre premyslená manipulácia s úrokovými sadzbami ako aj dobre premyslená a zvolená taktika splnila svoje poslanie. Banky sa stali takmer nefunkčnými, ale ľahkou korisťou pre zahraničný kapitál, nemali hodnotu a boli tak vytvorené podmienky na okamžité odpredávanie za smiešne malé ceny. Celá úroková manipulácia, veľmi dobre pripravená a načasovaná vyšla nad ich očakávanie. Behom niekoľko málo mesiacov takmer všetky banky boli odpredané, prešli do rúk zahraničnému kapitálu, najviac nemeckému a rakúskemu, ale aj talianskemu a neskôr aj maďarskému a iných západných štátov EU."

J. Pavlík

Ozdravenie bánk nás vyšlo podľa politikov na 112 až 128 miliárd korún. Dzurindovci ich predali za cca 58 miliárd korún.

Nasledovné obrázky dokladajú vyššie napísané riadky v podobe grafu a tabuľky (zdroj NBS).





Došlo teda k rapídnemu poklesu úrokových mier a tým aj ako z tabuľky vyplýva k poklesu vkladov. Banky prichádzali o to, čo robí banku bankou - o likviditu. Nasledoval krach Agrobanky (2000), Dopravnej banky (2000) a nakoniec i netransparentnej Devín banky (2001). Do problémov sa dostala aj IRB, ktorú zachránila až NBS finančnou injekciou vo výške 27,5 mld. Na ozdravenie bánk ako VÚB, Slovenská sporiteľňa... použili Miklošovci ďalších viac ako 80-95 miliárd korún, ktoré sme zatiahli my - daňoví poplatníci.

Na záver môžeme teda toto celé zhrnúť do dvoch bodov (pomôže nám to vysvetliť aj finančná kríza vyvolaná americkým FEDom na prelome Septembra a Októbra minulého roka).

a) Slovenské banky na prelome tisícročí resp. rok dva potom dostali do problémov Dzurindova vláda a NBS. Proste a jednoducho opravovali za peniaze daňových poplatníkov to čo sami spôsobili!

b) Ako som vyššie a na inom mieste spomínal tak banky mali problémy už v rokoch 1991 a 1992. Úverové dlhy podnikov boli vo výške 200 miliárd Kčs. Ale ak by mal bankový sektor veľké problémy, tak nebudete čakať s jeho ozdravením cca. 10 rokov! Veď aj modrá banda opravovala v rokoch 2000/01 to čo pár mesiacov dozadu sami spôsobili.

Len pre ilustráciu: Americká banka Lehman Brothers ohlásila bankrot 15.9. 2008. Na reakciu politikov (aj napriek tomu, že boli zmanipulovaní) sa čakalo iba niekoľko dní. Podobne rýchlo americkí politici reagovali aj v prípade AIG, Fannie Mae a Freddie Mac..., ale aj oni za peniaze daňových poplatníkov.

Ale na úplný záver. Generálny prokurátor Trnka potvrdil, že v hre je nie taká suma ako sa doteraz uvádzalo, ale ide až o vyše 70 miliárd korún. K tomu pripočítajte sumy vyplatené za krachy vyššie spomínaných bánk fondom na ochranu vkladov a presne budete vedieť na čo to potreboval Mikloš & Co spomínaných 112-128 miliárd korún.

Slovensko | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014