Človek je tvor nenáročný. Na rozsvietenie dňa mu niekedy stačí ozaj málo. Jedno slovo, gesto, dotyk.

Dnes ma potešil smajlík na krabici od pizze. Teda, došla som do vedľajšej pizzerky na smrť vyhladovaná po pomerne náročnom dni, a povedala ze chcem zabalit pizzu. Načo sa ma čašník spýtal: "Do krabice?" Tak som sa spýtala, či to tu zvyknú baliť ešte aj do niečoho iného. Načo sa usmial. Pizza je od nich ohromná ako vždy, a navyše smajlík na krabici od pizzamejkra mi vyčaroval úsmev na tvári. Ako málo niekedy stačí..

Rovnako ma poteší, keď vidím, že nestíham električku, no bežím odušu, a vodič sa usmeje, počká, a otvorí mi dvere....

Keď dostanem 19/20 z matiky v období, keď už prestávam veriť, že viem, koľko je 1+1...

Keď mi niekto napíše sms iba preto, že na mňa myslí a chce vedieť, ako sa mám...

Keď mi niekto prejaví dôveru v rôznych podobách..

Keď dostanem jednotku zo seminára z angličtiny u Kubovovej..Lebo to značí, že mi to FAKT vyšlo..

Keď sa pozriem do zrkadla, a som aspoň chvíľu spokojná..

Keď sedím na čokoláde, káve alebo víne s niekym srdcu blízkym..

Keď náhodne stretnem niekoho, koho som už dlho nevidela..

Keď  mi niekto povie, že dnes dobre vyzerám...

Keď mám voľné poobedie...

Keď rádio hrá moju obľúbenú pesničku..

Keď vidím niekoho v MHD čítať nejakého z mojich obľúbených spisovateľov..

Keď sa na mňa usmeje neznámy človek..



Zoznam idúci donekonečna...

Máte aj vy takéto maličkosti, z ktorých sa skladá život,a ktoré vám niekedy pomáhajú preplávavať životom?

;)