Vravíme len o tom dobrom a zlé si nechávame na chvíle ticha v kruhu blízkych a rodiny, či na miestach, kde vznikli. No to zlé ostáva v nás po dlhú dobu. Zanecháva v útrobí ľudských tiel hlbokú stopu zlosti a nenávisti. A tú ... ktovie, či prekoná čas. Koľko vrtochov iných si ešte musí ľudstvo vytrpieť? Koľko ... nik nevie.

      Predposledný júlový víkend bol ťažký a s ním prichádzali aj ťažké rozhodnutia. Rozhodnutia opustiť to, čo máme tak radi. To, čo nás denne napĺňalo a spájalo. Radosť, šťastie a smiech sa razom vytratí a ostávajú už len spomienky. Vraj len tie pekné ... riadna blbosť.

     A dnes zabúdame a so slzami v očiach spomíname na to, čo sa v tie osudné dni stalo. Kto zavinil všetko to zlé a kto sa tomu snažil vyhnúť. Nevyhol sa asi nik, ale stalo sa ... Pri stretnutí sa ešte vždy snažíme rozanalyzovať situáciu, ktorú sme predsalen so zaťatými zubami zvládli. Ale nikto doteraz neprišiel na to, prečo sa to všetko krásne muselo skončiť tak rýchlo a tak kruto.