potajme ...
a potom uvaril som čaj
Dotkol sa ma tvoj dych,
a ja už tuším
ako môže voňať raj
Silónove slnko popáli mi tvár,
a dávno zabudnuté hriechy
prinesieme na oltár
Pod prachom vyschnuté "áno"
polejem dažďom,
a dnešné ráno vychutnám si
po kúsočku každom.
Kvapka po kvapke
steká sem na zem
o život bojujúc dokiaľ len vládzem.
A sypké myšlienky
prestali tiecť
rozliate víno
čo už len riecť?
Karty sú na stole
pravda dnes zvíťazí,
naši sú v kostole
mňa z teba porazí...
Povedz už čosi,
čo stálo by zato
veď dávno už neplatí že
mlčať je zlato.
Hodiny tikajú
a čaj už vychladol,
ty sedíš stále tu
vraj si mnou vyhladol.
Že láska nasýti
tanier však prázdny je
kto po nás špinavé riady dnes umyje?
Odhodím cigáru
aj bolesť je preč
nejdem už do baru
hodiť s ňou reč.
Poskladám zhasnuté
útržky z hliny
zaspávam pred telkou
pri hlúpom krimi.
Umelé ruže
na stole vyschli
cítim chlad z mrazničky
naši už prišli.
Po kvapkách spočítam
aký je deň
veď sám som len tieň.
Komentáre
:-)