Je ráno..Skoré ráno..Za oknami tma bojuje so svitaním..
V mojej duši bojuje niečo iné.
Hoc nechce. Musí..
Neviem to ovládnuť.
Neviem to zastaviť.
Ako keby to ani nebolo moje.
Akokeby mi tam vliezli cudzinci,a rozhodli sa biť v mojej duši.
Pocit s pocitom..
Myšlienka s myšlienkou..
Vnem s vnemom..
Láska a strach..
Akokeby im nestačilo tam len byť..
Hovoríš mi nerieš..
Ale..
Nehovoríš ako..
A ja to neviem..
Neriešiť..
Hoc by som ako chcela..
Na čele pot..prebúdzam sa..
Ešte tak rozlepiť oči..
Prebrať sa k plnohodnotnému životu..
A vrhnúť sa doň s úsmevom na perách..
Ale najprv..
rozlepiť oči..
..Takmer prebudená..
03.10.2007 06:23:30
Komentáre
ja som
..prebudená som aj ja..takmer..
usmev na dobre rano
kordelia..dakujem..potešilo..
Ell
kávu máš pripravenúúúúú....? Na rozlepenie očíí...
...bré ránko
Viki..s kávou na stole som dnes chatičku otvárala..))takže..všetko je na dobrej ceste..))
Ellie - Tvoje príspevky vychádzajú pravidelne ako raňajšie noviny
Marthi..rano najviac vnimam..rano najviac citim...
Ja som v pohode. Dnes vôbec nemám pocit, že musím niečo napísať. Ale niekedy to je...
Martha..ja v pohode nie som..
inak..to jeho sa vola Jova hity..mala by si pozornejšie čitať blog..))
Ellie, ja niekedy nestihnem prečítať ani komentáre na moju adresu...
A k tej Tvojej poznámke, že "vraj si sa rozdala"... To podľa mňa nemôže byť pravda. Ľudská dobrota či ochota sú bez dna. Samozrejme iba u tých, ktorí ju majú. Tí, ktorí ju nikdy nemali nemajú čo rozdávať. Pa