Práve som meditoval v jednom zo svojich palácov ďaleko od svojho domova. Bol to nádherný palác zo zlata a drahokamov, nachádzajúci sa v divokej prírode na opustenej planéte. Stromy a zeleň boli všade navôkol mňa. Príroda hrala všetkými farbami a šum potoka mi pomáhal relaxovať. Byť vládcom piatich galaxií nie je jednoduché a občas sa uchýlim ďaleko do jednej z mojich opustených planét, aby som tu meditoval a zhováral sa v pokoji s Bohom.

Zrazu vošiel jeden z mojich radcov...
Mal som dvoch radcov, ktorí ma všade sprevádzali. Boli múdri a vedeli mi poradiť v ťažších chvíľach. A vedeli ma aj uzemniť, keď som mával svoje šialené a veselé nápady ako pomôcť svojmu národu. Nič iné ma nezaujímalo, iba stvorenia v šírych galaxiách a ako im pomáhať. Niekedy som to však preháňal a veľa riskoval. A bola s nimi aj veľká zábava!

„Prišiel list od vládcov Vesmírneho spoločenstva a zástupcov anjelských ríši Majstre. Viete čo sa deje?“, spýtal sa ma prvý radca.
„Áno. Viem čo je v tom liste.“, odvetil som. „Samozrejme, že to viete Majstre.“ Usmial sa radca.
„Týka sa to planéty Zem.“, povedal som.

O tejto planéte som počúval stále častejšie. Za tisíce rokov som už nezažil taký rozruch v nebeskom kráľovstve. Bol som na mnohých planétach, precestoval mnohé galaxie, ale taký rozruch som naozaj nezažil. Niečo veľké sa tam dialo...

Vo vesmíre sa nachádza aj mnoho stvorení, ktorých cieľom je šíriť temnotu. Kedysi sme s nimi bojovali dlhé tisícročia. Ja osobne som vybojoval mnoho bitiek a nikdy som neprehral. No vojna skončila. Museli sme skončiť, ináč by sme všetci zanikli. S vládcami temnôt sme uzatvorili mier. Aj oni aj my sme si uvedomovali, že ak by sme ďalej bojovali, tak sa navzájom zničíme. Preto naše anjelské ríše začali budovať veľké vesmírne aliancie so spoločenstvami svetla. Nemohli sme si dovoliť ďalšiu vojnu. Začali sme spoločne šíriť svetlo.

Ale aj temnota začala vesmírom šíriť svoj vplyv...

Tak sa začal aj tajomný boj o planétu Zem. Temnota tam vyslala svoje sily a ovplyvňovala tam beh udalostí.
Pre zachovanie rovnováhy sa spoločenstvo svetla rozhodlo pomáhať v šírení svetla na tejto planéte. Vieme, že medzi nami nesmie byť vojna, no musíme udržiavať rovnováhu. Nechceli sme dopustiť aby temnota prevládla na tejto planéte. Je to jedinečná planéta a žijú na nej jedinečné stvorenia v šírej galaxii: ľudia. Sú to veľmi mocné stvorenia. Mocnejšie ako akýkoľvek vládca temnoty. Mocnejšie ako mnohý archanjeli. Sú to však stvorenia, ktoré sa na nič nepamätajú. Nepoznajú svoju skutočnú moc. Dávno na ňu zabudli. A to chcela temnota využiť.

Zem sa práve nachádza sa v dobách veľkých zmien, ktoré sú v tejto oblasti galaxie jedinečné. Je tam už veľa negatívneho vplyvu a veľa anjelov sa rozhodlo prísť na Zem pomôcť. Väčšina anjelov sa však bojí už na Zemi pomáhať priamo, pretože negatívne vyžarovanie na planéte im môže ublížiť. Iba z diaľky posielajú svoje svetlo a chránia ľudí ako sa dá. Ale to nestačí.
Preto sa tí najlepší rozhodli narodiť sa tam. Iba najlepší z najlepších boli vycvičení na to, aby zvládli toľko negatívnej energie. Boli trénovaní tak, aby sa jej nepoddali a šírili svetlo. No nie je to ľahké. Máloktorí z nich sa v ľudskom tele rozpomenie a máloktorí z nich aj dokážu šíriť pozitívnu energiu. Čaká ich tam mnoho prekážok a výziev. Ľudské problémy nie sú jednoduché. Ľahko sa im poddajú a zabudnú na šírenie svetla. Ja sa nebojím. Ničoho. Ja nezabudnem.

„Vesmírne spoločenstvo vás prosí o pomoc Majstre. Ste známy ako jeden z najmocnejších a najodvážnejších bojovníkov vo vesmíre a nebojíte sa ničoho. Tak čo, prídete im pomôcť?“, spýtal sa ma radca.
„Samozrejme, že idem pomôcť mojim druhom. Napadá ma iba jediné. Narodím sa ako človek!“

Môj radca ostal ticho. Pozeral na mňa pokojným výrazom a potom povedal. „Ak sa narodíte ako človek, tak už nebudete archanjelom. Stratíte všetku svoju moc a budete... človekom.“

„Úžasné, haha! To je najväčšia výzva v mojom živote. Veď čo sa mi na zemi môže stať? Bude to dobrodružstvo! Aké je to byť človekom? Môže to byť zaujímavé!“
„Ak sa narodíte Majstre, na všetko zabudnete. Zabudnete kým ste bol, prečo ste sa narodili a aj na vašu minulosť a váš národ.“, rozprával mi múdro môj radca. „Budete žiť ako človek a nebudete si pamätať nič okrem toho, čo zažijete na Zemi.“
„Môj národ mi bude moc chýbať! Aj moji priatelia. Škoda, že si na vás nespomeniem. No moja duša bude cítiť, kde mám domov!“, povedal som.
„Aj vy nám budete chýbať. Vaši priatelia a oddaní budú na vás čakať a tešiť sa na váš príchod.“
„Nemusím ísť,  ale čo ľudia na zemi? Možno tam na Zemi dokážem niekomu pomôcť. Na zemi je mnoho smútku a temnoty. Anjeli sa na Zem rodia aby tam svojmu okoliu prinášali smiech a radosť a aby šírili svetlo. Haha, budem šíriť smiech a radosť! Áno! A tým pomôžem šíriť svetlo po zemi! Je to snáď málo vznešený cieľ?“
„Iste to bude veľký čin. Už teraz sa začína šíriť správa vesmírom, že sám Orifiel sa chystá na Zem.“
„Bude to dobrodružstvo!“, povedal som a lišiacky som sa usmial.
„Michael na vás bude dávať pozor Majstre. A ja sa narodím tiež, sprevádzam vás všade.“
„Môj dobrý priateľ Michael? Tak to sa teším! Haha, ten si so mnou užije! A ty! Je skvelé, že ideš so mnou!“
„Ja idem s vami tiež, Majstre.“, povedal môj druhý radca.
„Chlapci, teším sa!“, povedal som radostne.

Tak som si plný nadšenia sadol a ponoril sa do hlbokej meditácie. Opustil som svoje telo a letel som naprieč vesmírom. Cítil som, že sa blížim k Zemi. Toľko ospevovaná planéta. Aké to musí byť človekom? Je to jedinečná príležitosť zistiť. Tá planéta je nádherná. Plná zelene a vody. Blížil som sa k nej rýchlo. Už som rozoznával svetadiely a nádherné modré oceány. Vletel som do jej atmosféry a...

... zobudil som sa... srdce mi búšilo, ležal som a premýšlal... bol to tajomný sen a krásny príbeh... mal som pocit, že ho musím napísať...