Svätoštefanská oslava v Budapešti ma trochu inšpirovala k zamysleniu nad relikviou a zároveň symbolom  maďarského štátu a maďarstva  ako všeobecného pojmu pôsobiaceho v aktuálnej stredoeurópskej politike.

Koruna sv.Štefana, táto posvätná  relikvia maďarského vlastenectva s nepochybným monarchistickým  pôvodom verejne vystavená   v maďarskom parlamente** v Budapešti  postúpila z levelu symboliky absolutistickej moci do levelu demokratického výkonu vôle občanov maďarskej republiky bez škrupúľ a bez zjavnej potreby politických veličín zaoberať sa týmto pikantným paradoxálnym javom a vysvetľovať ho verejnosti...

Nuž, tzv. koruna sv. Štefana  je symbolom tak nedotknuteľným v mysliach maďarských ideológov, že ma nenapadá iné vysvetlenie tohto paradoxu iba to, že značka „maďarstva“  dominuje natoľko v srdciach Maďarov, že politicko-ideologická rozporuplnosť je okrajová...a basta.

Emocionálne pôsobiaci symbol národnej hrdosti má ovšem veľmi pohnutú históriu.  Pozrime sa teda bližšie na ten uctievaný predmet nazývaný korunou sv. Štefana. V prvom rade, hore vyobrazená koruna napriek svojmu menu nikdy nezdobila hlavu Štefana I. vyhláseného za svätého.*

Terajšia koruna bola vyrobená podľa bádateľov v roku 1270 pre potreby korunovácie kráľa Štefana V. v Stoličnom Belehrade. Staršie korunovačné klenoty boli jednoducho vynesené z Uhorského kráľovstva sestrou spomenutého kráľa Annou do Čiech, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Možno si to zistiť v súpisoch majetku kráľa českého a cisára rímskeho Karola IV.

A čo si to vlastne posadil na svoju pomazanú hlavu Štefan V.?

Bola to narýchlo zhotovená koruna z dvoch častí pochádzajúcich z rozličných historických období a miest... Dolná koruna v tvare čelenky má grécke nápisy a z toho sa odvodzuje jej názov corona graeca.

Vrchná časť koruny je v tvare kríža a má nápisy v latinčine, preto jej hovoria corona latina. 

Z historického hľadiska je dôležitou platnička na corona graeca znázorňujúca Gejzu I., premožiteľa maďarského kráľa Šalamúna asi z roku 1075. Je na nej grécko-slovanský nápis „Geovitzas pistos krales tourkias“ /Gejza, vznešený kráľ Turkov/. Ďaľším zaujímavým detailom je platnička s vyobrazením poprsia cisára Byzancie Michaela Dukasa a na neho vzhliadajúcimi  princom Konstantiosom a kráľom  Gejzom.  Tieto platničky boli vyrobené v Constantinopole v palácovej zlatníckej dielni po roku 1074 a pôvodne zdobili iný šperk ale nie čelenku  ani korunu panovníka. 

No za najzaujímavejší fakt v tejto story považujem to, že pôvodnú korunu Štefana I. si zrejme odniesol so sebou zosadený Šalamún do exilu v Rakúsku... To značí, že od roku 1075 originálna kráľovská koruna Štefana I. nebola pri korunováciách uhorských kráľov používaná...

V celej histórii maďarského vládnuceho rodu Arpádovcov bola používaná asi len 75 rokov, od roku 1001, kedy údajne korunoval Štefana I. pápež Silvester II., až do zapudenia kráľa Šalamúna. Tieto nové i keď rúhačské fakty o korune sú už všeobecne známe v odbornej verejnosti.

Prečo sa teda naďalej musí používať pojem svätoštefanská koruna?

Lebo. Pretože je to symbol odovzdávania štafety moci, vlády starých veľkomoravských rodov  Hunt, Poznan, Bogatradvan a Miškov  sťa vazalov kráľa Vajka/štefana I./, vodcu spojených turko-tatárskych, mongolských a maďarských kmeňov, ktorí dobyli Karpatskú kotlinu. Lebo je to symbol hodiaci sa do štruktúry  etno-politickej idei veľkého Maďarska... Uloženie koruny sv.Štefana do archívu by  v mysliach nacionalistov podmínovalo  mýtus, že starí Maďari majú historický certifikát na večnú nadvládu nad Karpatskou kotlinou.

Postoj maďarskej verejnosti ku kultu koruny sv.Štefana by sám osebe nebol prekážkou aby si Slováci adoptovali myšlienku spoločnej histórie od roku 907, kedy  starí Maďari prehrali bitku s Bavormi pri Prezelauspurchu/Breslave/... a založili spoločný uhorský štát.  Prekážkou ku konečnému vyrovnaniu sa s históriou spoločného života v jednom štáte je práve  etno-politická idea veľkého Maďarska,  odmietanie východísk Trianonskej  zmluvy a žalostenie nad stratenou veľkosťou Uhier.

*viď. Uhorský historik Alexius Horányi

** V roku 1999 ju presťahovali slávnostne z Maďarského národného múzea do parlamentu podľa nového zákona o svätoštefanskej korune.

 Prameň historických údajov o korune: Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563-1830,  rok vyd.1986.

Tematicky súvisiaci článok: Obrana reči slovenskej

                                       Atila...