Zabudla som si na izbe kľúč aj s preukazom. Holohlavý prísne a dôležito sa tváriaci ujo Esbées ma prinútil nechať u neho ajsik a že sa mám hneď vrátiť. Doteraz som tam nebola. Som príliš unavená na to, aby som znášala jeho kuracie reči o tom, že hlavne, že kabelku mám....

Včera sme boli so Žužu nakupovať. POTREBNÉ veci. Zdôrazňujem P O T R E B N É. Vôbec nie som závislá od nakupovania. Len som potrebovala nové tepláky, rifle a ked som videla to tričko za 200SK, tak aj to! Popri tomto nakupovaní som si všimla jednu závažnú vec - zmenšila som sa! O jedno číslo. (Gratulácie mi môžete nechať v diskusii.) Takže je tu celkom zaujímavá otázka: to je z tých kebabov, sladkostí, diskotékového tancovania, bežania v daždi alebo z toho zhonu celkovo? (Správne odpovede môžete zanechať v diskusii :D ) Zvláááštne.

V nedeľu mi bolo zle, a tak som si spomenula na radu od prababi, že keď máš problém, silná čierna káva to vylieči. Celkom zabralo. Prababi vedela, čo hovorí. Aj preto som si ju vážila. Moju úctu si získala aj tým, že ešte keď mala 88 (alebo tak nejako) rokov, dokázala vyliezť na čerešňu alebo hrušku, podotýkam bez rebríka. Vždy som ju rada počúvala ako mi vravela, že na chlapcov mám ešte čas a nech radšej študujem a že vojna je ničiteľkou ľudstva, ktorá plodí zlo, hlad a podobné "fasa" veci. Navyše má moju nekonečnú úctu za to, že porodila 12 detí a vylepila ruskému vojakovi preto, že zhodil z kolísky jedno z nich.

Cítim sa ako mátoha. Idem do práce, vrátim sa, zvalím sa na posteľ, vstanem, zoberiem učenie a namierim si to k Hviezde. Učíme sa spolu na skúšku k Profesorke. No, a zajtra mám pre zmenu namierené do dvoch prác. Ráno bude vypitie adekvátneho množstva kofeínu viac ako potrebné...

Don Juan mi minule volal. Vraj je doma a má potrebu ma vidieť. Jeho potreba bola zamietnutá, keďže ja som zo svojej ledva 40-hodinovej návštevy rodného domu už odišla a bola naspäť in da kapitaaaal sity. Poradil mi, že mám zvoľniť tempo a keď budem konečne doma, nech sa ozvem. Ja sa určite ozvem... Raz...