Dostala som prácu. Po dlhom odmietaní na každom kroku sa to podarilo. Nejde o nič intelektuálne. Nepostavím za to dom ani si nekúpim auto na Slovensku, nemusíte sa báť :P Našťastie. Ale budem mať za čo bývať, budem mať čo jesť a pôjdem do divadla, na pivo, kúpim si knihy, pôjdem na výlet. Bože zachovaj.

Po pohovore, na ktorom som excelovala - kedže ide o obyčajú pozíciu servírky - som sa túlala po Grafton Street, presne tam, kde Marketa Irglova Glenovi Hansardovi vo filme Once priniesla vysavač... Jasnéé, tu to bolo, hovorila som si. Na ulici hrajú insitní umelci svoje gitarové sóla, niektorí sú lepší, íní horší. Ale je to sama veľká rušná Grafton Street. Má svoju čarovnú atmosféru, ako aj jemný dážď večer v uliciach. Dublinský ruch jednoducho neruší.

V Stefan´s Green som sa stretla s Joycom,

spomenula som si na jeho neprečítateľnú Odysseu a na to ako majstrovsky a novátorsky písal. Celá moderna by sa nedala definovať, ak by nebolo Joyca. Myslím že ovplyvnil aj mňa...  bez Joycovej teórie by ma písať ani nebavilo.

Nakoniec som stretla Johna. Moje prvé pivo s pravým Írom v pravom Írskom pube. John študuje francúzštinu a filozofiu, má trochu chuligánsky look, no je veľmi pekný. A polite. Na neho sa veľmi hodí slovo easy - going. A chutilo mi to pivo, skoro ako Guinness, ale na rozdiel od Guinnessu chutilo naozaj ako pivo. Fúú, ale ten názov...

S Johnom sme prebrali francúzsku literatúru, francúzske filmy, írske filmy, írsku prírodu, Becketta, dozvedela som sa, kde sa hrajú alternatívne filmy, kde sa dajú požičať, kde bývajú francúzske soirée a nakoniec

nakoniec:

John my ukázal Trinity College a samé úžasné študentské Beckettovo divadlo.

Ľudia dnes toho bolo trochu moc, moc dobrého.

God bless