Boh je Svätý a prebýva v neprístupnom svetle. Nič nečisté pred Ním neobstojí. Je svätý a spravodlivý, a tak musí súdiť zlo. Láska miluje pravdu a nenávidí lož.
Človek je naproti tomu nečistý, hriešny. Nemôže predstúpiť pred Boha so svojimi hriechmi. Teda, môže si myslieť, že môže, ale nebude to bez ujmy na živote. Zhorí ako fakľa. Bude horieť večne.

Človek, cítiac, že Boh je, veď kde sa len obzrie, je možné vidieť slávu Stvoriteľa vo stvorení, založil mnohé náboženstvá, ako spôsoby, ako sa priblížiť k Bohu, ako Ho nájsť a prísť k Nemu. Každé jedno náboženstvo bez výnimky je súhrn pravidiel, príkazov a zákazov, ktoré učia človeka zriekať sa svetstkého pôžitku, učí ho poslúchať požiadavky na svätosť, ktoré vyhlasuje za Božie a de facto a de jure sú dané všetky tieto predpisy ako niečo, čo je v moci človeka. Podľa každého jedného náboženstva, kresťanského nevynímajúc, sa človek môže tak očistiť, že sa raz môže postaviť pred Boha a žiadať miesto v nebeskom kráľovstve, nirváne, na mieste večného odpočinku a podobne.
Akurát, že prehliadajú jedno - hriech. Hriech nie je len niečo veľmi zlé, hriech nie je iba porušenie prikázaní. Hriech je každá neposlušnosť, každá nadutosť, každá ľudská snaha očistiť sa. Slovo hriech v preklade znamená minutie cieľa. Nestačí, keď trafíte cieľ. Ak netrafíš desiatku v priamom strede Božieho srdca skutkami svojho života, ak čo i len raz v živote nezasiahneš plný počet bodov Božej vôle, máš hriech.

Hriech nie sú len zlé veci. Hriech sú aj mŕtve skutky. Skutky, ktoré nepramenia zo života, z lásky, a tiež nevedú k životu a láske. Každé sebectvo je hriech. Každá domýšľavosť, každá samospravodlivosť.

Odrazu je všetko jasné... nikto z ľudí si nezaslúži predstúpiť pred Boha a žiadať si miesto v nebi. Iba jeden jediný dokonalý človek chodil po zemi. Ježiš Kristus, sám vtelený Boh, ktorý nikdy nezhrešil. On jediný dokonale naplnil Otcovu vôľu. On jediný je hoden niesť slávu. On jediný zaplatil výkupné za náš život, položil svoj vlastný život, aby sme my mohli prísť k Otcovi. Za hriech musela byť prinesená obeť, musela byť vyliata krv. A On jediný položil na oltár život, ktorý jediný mal právo žiť.

Pri všetkých týchto vyznaniach ale stále môžeme kráčať náboženstvom. Kupčiť s Jeho milosťou a snažiť sa svojimi dobrými náboženskými skutkami kúpiť si miesto v nebi. Chodiť do kostola, pravidelne sa modliť, vyznávať svoje hriechy, bičovať sa sebaľútosťou, dávať almužny, spievať v zbore, kolenačky sa plaziť desiatky či stovky metrov... a prečo? Len preto, aby sme Bohu ukázali, akí sme pokorní. V skutočnosti tak presviedčame len sami seba. Klameme sa. Pretože vo svojej najhlbšej podstate je to falošná pokora, je to pýcha. A pýcha je hriech.

Boh to nenávidí. Boh nenávidí každú ľudskú snahu, ktorá sa snaží dokázať, že človek je dosť dobrý na to, aby bol hodný neba. Znamenalo by to, že Ježiš zomrel nadarmo. Alebo, že neurobil svoje vykupiteľké dielo dosť dobre, my musíme k tomu ešte niečo pridať. Otec nenávidí, keď takto urážame dokonalosť Jeho Syna, Jeho poslušnosť, Jeho obeť.

Je iba jediná odpoveď, ktorú Boh chce počuť, keď sa raz postavíš pred Neho a On sa spýta, prečo by ťa mal prijať do neba: pretože Tvoj Syn, Otče, Ježiš Kristus, ma tak miloval, že za mňa zaplatil. Svojou krvou umyl moj hriech, na kríži umieral za mňa. Verím tomu, na tom stojí môj život, že umieral za mňa. Ja sám nemám nič, čo by som Ti ponúkol, Pane. Iba On je to, čo bolo v mojom živote dobré a vzácne a Tebe milé.

Skutočné kresťanstvo nie je náboženstvo. Áno, existuje kresťanské náboženstvo, ale to je podvrh, falzifikát. Pravé kresťanstvo je vzťah. Vzťah so vzkrieseným Kristom. Uveril som Ježišovi, že umieral za mňa a pozval som Ho do svojho života, aby ho prevzal pod svoju vládu. Nech je On mojím Pánom, sám si vládnuť neviem dobre, správne a spravodlivo. A On prišiel, odpustil mi a očistil ma. Dal mi nové srdce, keď vložil svojho Svätého Ducha do mňa a trpezlivo ma vedie cestou posvätenia. Často padám, ale On ma vždy dvíha, posiľňuje a obnovuje moju vieru v Jeho vernú lásku.

Počul som krásnu poviedku...
... jeden muž raz padol do veľkej a hlbokej jamy plnej výkalov. Kričal o pomoc, aby ho niekto vytiahol. Išiel okolo hinduista s budhistom a vraveli mu, že pokoj nájde vtedy, keď sa zmieri so svojím postavením. Ak to nedokáže, zomrie a bude mať šancu zas. Vedel, že tliachajú sprostosti. Poslal ich preč. Prišiel Mohamed. Povedal mu, že sa musí trikrát denne modliť smerom k Mekke, držať pôst atd... a že potom bude čistý a dostane sa k Bohu. Ten muž ale dobre vedel, že smrdí od výkalov.
Podobne sa s ním rozprával kresťanský náboženský (z)vodca a hovoril mu, že keď bude robiť dobré skutky, keď bude dávať štedré almužny a dodržiavať prikázané sviatky a podobne, že Boh ho prijme. Ale aj to sa v situácii, v ktorej ten muž bol zreteľne ukazovalo ako prázdne reči.
A potom prišiel Ježiš. Vošiel do tej jamy k mužovi, dal mu rabaka (rebrík z rúk) a muž mohol vyjsť z tej jamy plnej výkalov. Ale.... Ježiš v nej ostal namiesto neho.

Veľmi výstižné. Žiada si mi ale túto poviedku doplniť.
Ježiša odtiaľ vytiahol Otec. To po prvé. A po druhé: aj keď k tebe Ježiš príde, aby ťa vyslobodil z tvojich sračiek, ty Ho môžeš obdivovať a chváliť Ho za tú nesmiernu lásku a zároveň nenástúpiť cestu, ku ktorej ťa pozýva. Možeš sa nepostaviť na Neho, na Jeho rabaka a nevyliezť. Možeš sedieť ďalej vo výkaloch a jedným dychom chváliť Ježiša, že sa k tebe sklonil... a druhým... sa naďalej ľutovať, v čom si...

... veríš, že Ježiš prišiel po teba? Ak áno, tak vykroč.