Pre mňa bolo San Francisco vždy mestom strmých kopcov, po ktorých hore dolu premávajú otvorené električky. Presne ako z filmu Mrazivá vášeň, kde Kim Basinger za jazdy naskočí na jednu z električiek a zavesená o vonkajšie zábradlie jej pekne kabelky s vražednou činkou vytrhne protivník z oproti idúcej električky. Tiež si pamätám, že som ešte ako decko pozerávala seriál V uliciach San Francisca, kde účinkoval vtedy ešte nie tak známy Michal Douglas. San Francisco je miesto, kam sa rada vraciam. Akosi to tu na mňa pôsobí slnečno a nie tak uponáhľane. Ľudia sú tu veľmi priateľskí a spontánne sa vám zdravia na uliciach. Deň 1 Sedím práve na stanici Embarcadero v San Franciscom metre. Čakám na vlak N, ktorý ma má zaviezť do hippie štvrte Haight Ashbury. Vraj tam niektorí ľudia behajú po uliciach a na sebe nemajú saty. Žeby to mohlo byť až také uletené miesto? Teším sa na Amoebe Music Store – jeden z najväčších nezávislých hudobných obchodov na svete, kupim si tam nejake lacne oblecenie. A potom Golden Gate Park, kde si snáď niekde vyvalená na trávniku budem môcť užiť teplé kalifornské slniečko. Našla som to! Bývalú bowlingovú herňu s výberom CD-čiek, LP platní, DVD-čiek, plagátov od výmyslu sveta. Ceny sa pohybujú medzi 5-10 dolárov za jedno CD. V celom obchode asi dosť kričím svojím „nehipisáckym“ lookom. Ulice štvrte Haight Ashbury sa hemžia ľuďmi so zelenými vlasmi, kvetovanými blúzkami, obrovskými oringlami s ešte obrovskejšími príveskami listu marihuany. Mnohí vyzerajú ako bezdomovci, otrhaní a ufúľaní. Štrikované čapice, krikľavo oranžové slnečné okuliare, tetovačky po stehnách vykúkajúcich z roztrhaných siloniek, tetovačky namiesto brady u mužov, indiánske vzory na oblečení, okruhlé klobúky a country vysoke cizmy, bosí drogovo závislí, heavy-metalový outfit s uhľovo čiernymi vlasmi a chorobne bielou pokožkou, okoloidúci odetý v šatoch z 19.teho storočia, polovyšinutí ľudia rozprávajúci sa sami so sebou. Šialená zmeska. V noci by som sem určite nepáchla. Keby tadiaľto každých 5 minút nepremával hop-on, hop-off autobus a celé sa to tu nehmýrilo turistami, asi by som sa tu dobre necítila ani cez deň. No naháčov som zatiaľ nevidela. Všetky butiky na Haight Street sú ultra alternatívne. Nenájdete tu nič, čo môžete kúpiť v bežných main-streamových predajniach. Second-handy, etno shopy, retro štýl. A samozrejme obchody s drogami a kupite tu aj psie budy, jedna sa mi brutalne pacila, ale neviem ako by som ju domov dostala. Haight Ashbury leží na Haight Street v blízkosti Golden Gate Parku a je to „drug free zone“. Architektonicky je to miesto prevažne viktoriánskych zrekonštruovaných domov. Lokalita sa stala domovom hippisákov v 60.tych rokoch, kedy tu žila napríklad aj slávna Janis Joplin. Turisticky vyhľadávanou je reštaurácia Crepes on Cole Street, ktorá sa v 80.tych rokoch stala full-time komediálnym klubom a pomohla spustiť kariéru známych amerických hercov ako Robin Williams či Whoopi Goldberg. Deň 2 Dnes mám namierené na Telegraph Hill, na ktorom sa týči jeden zo symbolov San Francisca – Coit Tower. Coit Tower vyzerá ako koniec hasičskej hadice. Cestu k veži dláždi takmer 400 schodov po Telegraph Hill, ktorý skrýva mnoho krásnych zákutí bujnej flóry i fauny. Mali by tam žiť pestrofarebné papagáje. Pred Coit Tower stojí nadrozmerná socha objaviteľa Ameriky – Krištofa Kolumba. Vchod do veže lemujú ozdobné nástenné maľby, ktoré znázorňujú život v San Franciscu s jeho rôznymi hospodárskymi odvetviami a spoločenskými vrstvami v 30.tych rokoch 20.teho storočia. Staručkým výťahom sa pomaličky vyveziete hore na vyhliadku, odkiaľ sa vám núka 360 stupňový výhľad na celé mesto s jeho dominantami ako sú Golden Gate Bridge, Twin Peaks, Transamerica Pyramid, či Alcatraz. Cestou dolu po Telegraph Hill bolo síce počuť kadejaké čvirikanie voľne žijúceho vtáctva, ale papagája som teda nevidela sedieť na žiadnom konári. Zato na každom možnom stĺpe bol vyvesený oznam o stratenej mačke. Možno práve ona stihla všetky tie papagáje pochytať. Už spomenutou turistickou zaujímavosťou je tiež bývalé väzenie Alcatraz. Nachádza sa na malom ostrovčeku v San Francisco Bay a je dnes súčasťou Golden Gate National Parku. Premáva sem trajekt z móla čislo 33. V Alcatraze bol uväznený napríklad aj známy gangster Al Capone, ktorý však paradoxne nebol odsúdený za jeho mafiánske praktiky, ale za neplatenie daní. Väznica je rozdelená na 4 bloky A,B,C a D. Najobávanejším blokom bol blok D, ktorý sa tiež prezýval izolácia. Segregovali tu problémových väzňov. Súčasťou exkurzie je prechádzka jednotlivými blokmi, v niektorých celách, ktoré sú otvorené návštevníkom, sa dokonca môžete vyfotografovať. Záleží na vás. Ja som sa síce odfotila, ale mala som troška zlý pocit ocitnúť sa, i keď iba na chvíľu, „za mrežami“. Napriek tomu, že dvere boli otvorené po celý čas, pohľad zvnútra cely je dosť skľučujúci. Zaujímavé boli príbehy o pokusoch uniknúť z väzenia. Spolu 36 väzňov sa pokúsilo o útek zo „Skaly“, no len piatim sa to naozaj podarilo. Špekuluje sa, že Frank Lee Morris a bratia John a Clarence Anglinoví pravdepodobne prežili útek po tom, čo sa potvrdilo, že jednému z dozorcov prišla prázdna pohľadnica z Brazílie (film Útek z Alcatrazu s Clintom Eastwoodom). Vzdialenosť ostrova od pobrežia sú skoro 2 km a voda v zálive má len 10 stupňov, navyše sú tu silné prúdy, na zdolanie ktorých je nutná výborná fyzická kondícia.