(písane včera...na papier premočený slzami)

Dnes je to presne 7 mesiacov, čo si od nás NAVŽDY odišiel.
Sedem, a mne stále strašne chýbaš. Prvé dni som neverila, dúfala som, že je to zlý sen a ja sa čoskoro preberiem. Stále som čakala v nádeji, že sa prihlásiš a napíšeš mi, len tak ako si to ty vedel. Tvoje "aoooj" so smajlíkom. Lenže sa tak nestalo a mne začalo dochádzať. Si preč.
Preč a už nikdy sa nevrátiš.
Sedem mesiacov bez teba. Sedem. No nebolo dňa, aby som na teba nemyslela. Myslela som stále. A plakala.
Aj teraz sú dni, keď už jednoducho nevládzem a sa "zložím". Neverím, že príde deň, keď už nebudem plakať.
Chcem spomínať a NIKDY nezabudnem. Na teba nie.
Bol si prvý a jediný koho som skutočne milovala. Bez teba mi je tu smutno. A prázdno. Chýba mi tvoj úsmev, tvoje krásne modré oči, ktoré sa smiali spolu s tvojimi perami. Chýbajú mi tvoje slová, objatia, dotyky, bozky. Chýbaš mi celý.
Toľko myšlienok, slov, listov a otázok som ti posielala do neba...škoda, že nikdy nedostanem odpoveď.
Teraz, keď už sa pomaly začínam vyrovnávať s tým, že tu už nie si, verím, a dokonca sa aj "modlím", že sa tam máš dobre. Verím, že aj v nebi sa hrá hokej. Verím, že sa tam z hora na nás pozeráš. Dúfam, že spomínaš.
Raz, keď prídem za tebou, ti vynahradím, čo som ti tu sľúbila, ale už nestihla splniť. Neboj, ja nezabudnem. Na toto nie.
Zmenil si mi život. Dvakrát. Raz keď si sa v ňom objavil, druhý raz, keď si z neho odišiel.
Odišiel si. A ja som prišla. Kvôli tebe.
A som tu. V meste snov. Tvojom. Mojom. Dúfala som, že našom. Tak ako si ty miloval NITRU, naučil si to aj mňa. Ty si rozprával, ukazoval, vodil si ma po meste a tvoje oči žiarili. Ja som počúvala, pozerala a milovala. Teba, mesto, život. Lenže teraz tu ty nie si. A ja áno.
Všetko mi tu pripomína teba. Neviem, či to zvládnem tu zostať. Milujem mesto, ale neviem, či mám silu bojovať so slzami vždy, keď vyjdem na ulicu.
Ale uvidím, čas ukáže. Nenávidím toto slovné spojenie, ale nič iné sa tu nehodí. Ak vydržím prvých pár mesiacov, potom už viem, že nikdy neodídem. Zostanem. Tak ako som pôvodne plánovala.
Lebo mesto snov je len jedno.

"Tvoja" ZK