Mlady muz menom Peter hral,presnejsie povedane trenoval futbal. Nemal
dost skusenosti,a tak hral pocas sezony len prilezitostne,ale za styri
roky tento mlady,nadseny,futbalu verny chlapec nevynechal ani jediny
trening. Trener bol hlboko dojaty chlapcovou vernostou a nadsenim pre
muzstvo a rovnako obdivoval jeho lasku a starostlivost,ktoru prejavoval
voci svojmu otcovi. Niekolko krat ich videl spolu,ked ho otca
doviedol,ako spolu debatuju,smeju sa a prechadzaju sa ruka v ruke v
okoli ihriska. Ale nikdy nestretol otca sameho a nikdy sa s Petom o nom
nerozpraval. O niekolko dni sa mali akurat konat niektore z
najdolezitejsich zapasov sezony,ked pocul trener nesmele zaklopanie na
svoje dvere. Otvoril a uvidel mladeho muza s tvarou plnou smutku. Trener
prave mi zomrel otec,zamrmlal Peter. Bude to oukej,ak na niekolko dni
prerusim trening? Trener mu vyjadril uprimnu sustrast a povedal,ze
pokojne moze ist domov. Peter zamrmlal: dakujem,a pobral sa na
odchod,ked trener dodal: nemusis sa ponahlat na sobotnajsi zapas. Je to
v tvojom pripade pochopitelne,ak sa zdrzis doma. Mlady muz vzdychol a
odisiel. Ale v piatok vecer,ked do zapasu zostavalo uz len niekolko
hodin,Peter opat zastal vo dverach u trenera. Trener som spat,povedal,a
mam prosbu. Mozem hrat v zajtrajsom zapase? Trener sa ho snazil
presvedcit,aby sa vzdal toho zelania,pretoze pokladal zapas za velmi
dolezity. Ale nakoniec suhlasil. Celu noc sa trener zmietal v nepokoji.
Preco len tomu chalanovi slubil ze bude hrat? Muzstvo,s ktorym sa mali
stretnut,bolo favoritom a mohlo lahko vyhrat troma dopadmi lopty do
brany. Potreboval v celom zapase stavat svojich najlepsich hracov. Nemal
by ho nechat hrat. O tom nebolo pochybnosti. Ale uz mu to slubil. Ale
vyhrali! Po zapase v trme vrme a veselej nalade,ktora vladla v satni
vitazneho timu,ktory vyhral nepravdepodobny zapas a triumfoval,hladal
trener Petra. Nasiel ho na druhom konci satne ticho sediet s hlavou v
dlaniach. Chlapce co sa stalo? Opytal sa ho a ruky mu polozil na plecia.
Ved ty si takto vynikajuco nikdy nevedel hrat. Nikdy si nebol taky
silny,taky rychly,taky skuseny. Co sa stalo? Peter sa pozrel trenerovi
do oci a nezne povedal: viete,trener,moj otec bol pocas svojho zivota
slepy. A toto bola prva hra,v ktorej ma mohol naozaj vidiet.