...dovolím si nesúhlasiť s Tebou. Si umelec, maľuješ farebné obrazy písmenkami...

Ďakujem...

:) asi nie je nahoda, ze som pred par dnami zabludila prave na Tvoju stranku...
som velmi rada,ze takto premyslas, u mna je to podobne, tesi ma, ze nie som sama...
aj "moji" ludia su farebni, vo svojom okoli mam aj ludi sedivych (prepac, Sivak), diokonca niektori su ladeni az do tmavych odtienov...su neustale mrzuti, priam nahnevani, nic nie je dobre, siria okolo seba negativnu energiu...
Ako kazde rano i dnes som kracala popri Vahu do prace, hrad po lavici sa schovaval v sedivom opare hmly, a predsa to bol nadherny pohlad...Inovec napravo, za suvislou vrstvou hmly nebolo vobec vidno, viem vsak, ze tam je, to mi staci ...
na Vahu bol zlet labuti (ked moze byt Sokolsky), urcite ich bolo viac ako sto... krasne vyumyvane rano s tichym dazdom a pokojom na dusi

Keď sa zmiešajú na palete všetky farby, vzniká tiež sivá. Takže siví nemusia byť len ľudia vážni, nudní a pod. (ale v tomto prípade je tá sivosť skôr takou metaforou, ako vmojou vnútornou prestavou o týchto ľuďoch), ale i ľudia, ktorí sa snažia o všetko a strácajú v tom svoje ja... poznáš to - takí tí chrobáci truhlíci, ktorí všade boli a všetko videli :-)
A som rada, že sa Ti na mojom blogu páči. Keď som začala, ani som poriadne nevedela, kade sa bude môj blog uberať. Chcela som hlavne o smiechu a zrazu som samá farba :-))))

ved aj smiech je mnohofarebny...len porovnaj smiech deti v kociariku, skolkarov, dospelakov, ci starcekov ...
pri citani Tvojich riadkov sa vzdy usmievam , mam pocit, ze mi utekaju roky smerom dozadu, vies, aku som mala vtedy uzasnu farbu? Vdaka Tebe si ju pripominam... a usmievam sa

že niekomu utekajú roky dozadu, keď ma číta :-) Z toho mám radosť...

zbožňujem,často ma však oči bolia ;)

toto má výhodu... môžeš ich pozorovať a vychutnávať aj so zavretými očami :-)))

vidíš,tak starý a predsa mám čo dobiehať ;)

treba k tomu najmä kľud a pohodičku :-))) Ale mám taký pocit, že Ty vlastne si taký pohodový človek, nie?

ja ti neviem,okolie to tak vníma,osobne mám pocit,že som rozpoltený pohodár .)

Nuž, ja som zatiaľ druhú polku nepostrehla...asi sa ukazuje len zriedka :-)

Když řekneš: "Jakou barvu má život"...tak přivřu oči a představím si jakou by asi mohl mít. Už to mám...od nemá jednu barvu, je jako duha z barev spletená, jednou je růžový, jindy se zelená a někdy zlatě září. Tak maluji den po dni život svůj, jen dvě barvy štětcem nemíchám...černou a šedou, tak použiju je jen v tomto komentáři.

taky nerada míchám do života šedou a černou :-)