Stalo sa jej to v krajine, v ktorej ešte nevedela ovládať svoje schopnosti. Krehká éterická bytosť s potrebou rásť, stále sa učiť a zlepšovať. Zalievala svet zvláštnym pochopením. Stretávala vždy iba tých pravých ľudí, pretože človek bol tak krásny a dokonalý, až mala rešpekt pred dotykom.
No zaskočila ju chvíľa, pri ktorej slanosť sĺz zhorkla. Nechcela naháňať mátohy. Od bolesti omdlievala, z triašky dostávala závrate. Zdôverila sa šepotu suchého hlbokého lístia rozrytému diviakmi. Utrápenú opúšťali sily, zdalo sa, že tam prirástla. Oddychovala, kým jej príroda neprišla naproti. Nenechá predsa vyhasnúť vášeň života.