"Keď sa pozriete do zrkadla, vidíte nielen svoju tvár, ale múzeum. Aj keď vaša tvár je iste vaša vlastná, je zároveň kolážou čŕt, ktoré ste dostali od svojich rodičov, starých rodičov, prastarých rodičov a tak ďalej. Ústa a oči, ktoré sa vám nepáčia alebo vás tešia, nie sú čisto vaše, ale sú to črty vašich predkov, ktorí sú ako jednotlivci dávno mŕtvi, ale sú naďalej živí ako vaša súčasť." Tak začína  David W. Anthony svoju skvelú knihu The Horse, the Wheel and Language.

Spomenula som si na tieto slová, keď amatérska kamera švenkovala po tvárach dvoch protagonistov takzvanej nežnej revolúcie, ktorí si ako starí lovci a zberači uchmatli a privlastnili jej obsah. Dva muzeálne kúsky, ktorých tváre sú tunajšej populácii rovnako cudzie ako ich agresívna mentalita. To ste ale dopadli, pomyslela som si. Hŕstka starochov, ktorí ako voľakedy komunisti odmietajú niesť zodpovednosť za svoje činy. Dôvod je jednoduchý (motivácia taká istá ako u komunistov): majú režim, ktorý IM vyhovuje, prináša im bohatstvo a benefity z ich siete konexií, spoločných záujmov... a nemienia diskutovať s nikým, komu sa to nepáči. Týchto dvoch pánov významne spája aj neprehliadnuteľná agresívna podpora izraelskej mocenskej beštiality - a to je niečo, pred čím sa musí mať slovenská populácia na pozore. Pre nich nejestvuje diplomacia, diskusia. Len pozícia sily. Práve svojím postojom ku konfliktu, kde už ani nemôže byť lepšie vyznačená ostrá deilaca čiara medzi absolútnou mocou a totálnou bezmocnosťou, nám odkazujú, že ich nijako neznepokojí, keď budete zabíjaní vy - lebo ste slabí. Sliepky, ktoré robili tým dvom pánom štafáž, to intuitívne dobre vedia. Časť videa, kde sformulovali svoj názor na ľudské práva, je neprehliadnuteľná. Ale to už sa páni bývalí revolucionári z ulice, kde ich voľakedy desattisíce vyniesli k moci, potichu zdekovali a nechali tam škriekajúcu skupinku tetiek, chrániacich svoje cudzorodé samčie idoly.

Paralelne so spomienkou na nežnorevolučné časy, ktoré následne stvorili ako golema záhadné zviera s názvom tiger tatranský, sa v rámci zväzku, ktorého sme súčasťou, odohrávala dráma. Írsko sa dostalo do vážnych problémov. Je to rovnaké Írsko, ktoré nám dával guru plutokracie (známej pod krycím menom "trhy") Ivan Mikloš za vzor. Čo sa stalo? Nič. Len "trhy" sa zamerali práve na štáty, ktoré boli vyhlasované za ekonomický zázrak. Nie je to tak dávno, aby sme si nespomenuli: keď sa premiérka SR chopila svojej vytúženej funkcie, s vervou rečnila o tom, že Slovensko môže postihnúť osud skrachovaného Grécka (vtedy sa ešte "trhy" na Írsko len chystali), lebo... ľud pred štyrmi rokmi zle volil. Preto bude potrestaný. Ľud síce nevie, že keď sa pred štyrmi romi dostala k moci vláda bez modrého mŕtvolného nádychu príznačného pre zombies, dostala od Dzurindu do vienka obrovský deficit bežného účtu a prísne podmienky vstupu do eurozóny, ale od toho tu máme predsa média, aby im vysvetlili, že za Fica si prežrali budúcnosť a budú zas krkať - uťahovať si opasky.

Máme ešte v čerstvej pamäti, ako prezentovali modrí bolševici Slovensko pred zahraničnými investormi: nízke zdanenie a nízke mzdy. Je príznančné, že sa doteraz žiadny neoliberálny ekonóm neunúval so spracovaním dosahov priamych zahraničných investícií. Výsledok by mohol nahlodať ich slepú vieru v cudzích spasiteľov ekonomiky. Miesto analýzy modrí boľševici opäť metelia do svojej ideologickej centrály v USA lákať zahraničných investorov. Kríza im v tom pomáha, pretože ľud je už ochotný pracovať za úplne smiešne peniaze a nereptať. Len naivný si môže myslieť, že neexistuje štúdia, ktorú modrý boľševik pri prezentácii Slovenska za zatvorenými dverami potrebuje viac ako analýzy dopadov neoliberalizmu - psychologický profil tohto mierneho a nenáročného obyvateľstva. "Pozrite, sú ako osly, nemusíte sa obávať vzbúr." Je to však ten istý ľud, v ktorom sa skúsenosťou vyselektovalo veľa dobrých prísloví. Napríklad "urob čertovi dobre, peklom sa ti odvďačí." A v pekle - keď nám ho táto modroboľševická čvarga rozpúta - sa môže stať všeličo...

Keď po voľbách nastúpila k moci táto vláda, bolo mi jasné, že sa k moci dostali ľudia, ktorí Slovensko a Slovákov nenávidia. Či nás táto skupinka pervertov predhodí "trhom", aby nás zomleli ako Írov, uvidíme. Čoskoro.

V dokukmentárnom filme o tigrom kláštore v Thajsku bola - myslím - príhoda o tom, ako sa do kláštora k budhistickým mníchom dostal prvý tigrík. Istý chlapík mu vpichol smrtiacu injekciu, aby ho mohol preparovať. Keď mu však zarezal do chrbta, tigrík sa prebral. Našťastie v Thajsku platí, že keď odsúdenec na smrť unikne smrti, má právo na život. A tak putoval tigrík s jazvou na chrbte do kláštora.

Je to neobvyklý príbeh. Nemusí sa zopakovať - u toho tatranského.

Každopádne sa v Rusku čoskoro uskutoční medzinárodné fórum na záchranu tigra na Zemi. A pre rozšírenie kulúrneho obzoru si môžeme napríklad všimnúť, že pomenovanie tigra pochádza zo staroperzštiny.