Istý človek si vo svojej záhrade zasadil strom a čakal, kedy mu prinesie ovocie. Čakal niekoľko rokov a stále nič. Keď ho už prešla trpezlivosť, prišiel k záhradníkovi a riekol mu: vytni ho, veď načo darmo využíva zem.

Záhradník však odvetil: pane, počkaj ešte rok, dobre ho pohnojím, okopem a ak do roka nezarodí, potom ho dáš vyťať.

O čom nám hovorí toto podobenstvo? Je to obrazné vyjadrenie celkom konkrétneho diania, ktoré prebehne vo stvorení.

Človekom, ktorý zasadil do svojej záhrady strom je Stvoriteľ. Stromom je človek a záhradou stvorenie. Stvoriteľ daroval človeku vedomé bytie, umožnil mu žiť vo svojom stvorení a celé veky trpezlivo čakal na to, kedy „strom“ prinesie ovocie. „Ovocím“ je plné rozvinutie spravodlivosti, čestnosti, ušľachtilosti, dobrotivosti, láskavosti, ohľaduplnosti a ľudskosti v človeku.

V podobenstve sa teda hovorí, že Boh, ktorý stvoril človeka a umožnil mu vedomé jestvovanie vo stvorení od neho očakáva ovocie plného rozvinutia dobra. Podobenstvo však zároveň hovorí, že Stvoriteľ nie je ochotný čakať donekonečna, ale iba určitý čas. Že každý ním zasadený „strom“ jednoducho musí do určitej doby priniesť ovocie, pretože inak bude vydaný príkaz k jeho vyťatiu, aby darmo nevyužíval zem. Čiže aby už naďalej nemohol zneužívať k zlému láskyplnú možnosť svojho vedomého jestvovania vo stvorení.

Podobenstvo ďalej hovorí, že ľudia vo všeobecnosti nechcú a nemajú záujem prinášať dobré ovocie a že Stvoriteľ už z tohto dôvodu dal príkaz k tomu, aby boli všetky neplodné a neúrodné stromy z jeho záhrady vyťaté.

Kto je však onen záhradník, prosiaci Hospodina o zhovievavosť, na ktorého podnet bola lehota ešte o niečo predĺžená?

Tým záhradníkom je Božia Láska!

Boh je totiž vo svojej podstate prísny a spravodlivý. Avšak jeho časťou je i Láska. A táto Láska ešte na nejaký čas zadržala ruku jeho Spravodlivosti! Táto Láska prišla medzi ľudí v osobe Ježiša Krista a darovala im Slovo. Slovo im jasne ukazuje, ako majú myslieť, hovoriť a jednať, aby boli schopní priniesť v čo najrýchlejšom čase ovocie, očakávané od Stvoriteľa.

Ovocná záhrada plná stromov, ktorou je ľudstvo na zemi bola teda okopaná a skyprená Kristovým učením, aby už konečne priniesla zodpovedajúce ovocie čestného, ušľachtilého, spravodlivého a čistého človečenstva.

Tým, čo však musíme mať ustavične na zreteli je posledná veta Ježišovho podobenstva. Predniesol ju záhradník a tá veta znie: Pohnojím ho, okopem ho a ak do roka neprinesie ovocie, potom ho daj vyťať.

A celkový obraz tohto neodvratného diania nám doplnia známe slová Jána Krstiteľa: Sekera je už priložená ku koreňom stromov a každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie bude vyťatý a spálený v ohni.

Bude vyťatý a spálený v ohni!

Lehota určená k tomu, aby ľudstvo prinieslo očakávané ovocie nie je teda nekonečná. Naopak, táto lehota, ktorá bola milostivým aktom Božej Lásky už raz predĺžená sa čoraz viacej približuje ku svojmu koncu. Blíži sa teda neodvratne čas, kedy začnú byť vytínané všetky neplodné a neužitočné stromy z ovocnej záhrady s názvom Zem. Budú vyrúbané a spálené, aby zem zbytočne ďalej nezneužívali.

V záhrade budú smieť zostať iba stromy, prinášajúce ovocie. Takáto je totiž Vôľa Majiteľa záhrady. Ten v nej už viac nechce trpieť neužitočné stromy. Stromy, ktoré z Lásky Božej dostali ešte poslednú šancu, ale nevyužili ju.

Nemyslime si teda že tak, ako to všetko išlo doposiaľ, to pôjde donekonečna. Nemyslime si, že nečestnosť, chamtivosť, sebectvo, bezohľadnosť, podvod, klamstvo, nečistota a neušľachtilosť, dnes vládnuce na zemi sa tu budú rozťahovať neustále. Je to skazené a zlé ovocie, ktoré nebude donekonečna trpené v Pánovej záhrade.

Len z veľkej Lásky Božej bol týmto ľuďom ešte darovaný čas na premenu. Na premenu k lepšiemu! Avšak každý človek, ktorý tento čas na premenu seba samého k lepšiemu nevyužije, bude ako zlý strom vyťatý a spálený v ohni. Bude vytrhnutý a vymazaný z tohto stvorenia pre svoju skazenosť, neužitočnosť a neupotrebiteľnosť.

Takáto nekompromisná je pravda o dianí vo stvorení. Pre jej tvrdosť pred ňou zatvárajú oči kresťanské cirkvi, ale nie len oni. Zatvárajú pred ňou oči i všetky duchovné prúdy, smery a náboženstvá, ako i vo všeobecnosti každý jednotlivý človek. Stvoriteľa a Boha chcú totiž ľudia vidieť len ako všetko odpúšťajúceho a všetko milujúceho.

Áno, Stvoriteľ je milosrdným, milujúcim, milostivým a trpezlivým, ale nikto nemôže jeho Lásku zneužívať donekonečna. Čas, ktorý nám bol až doteraz darovaný sme mali využiť k tomu, aby sme sa stali láskyplnými, dobrotivými, čestnými a spravodlivými. Aby sme jednoducho priniesli požadované ovocie.

Ak však túto Stvoriteľom darovanú príležitosť správnym spôsobom nevyužijeme a budeme neustále skĺzavať k nečestnosti, nespravodlivosti, sebectvu, chamtivosti, bezohľadnosti, neušľachtilosti, nečistote, povrchnosti a neúcte voči Najvyššiemu, budeme jedného dňa na príkaz majiteľa Zeme a Vládcu stvorenia vyťatí ako zlé stromy a spálení v ohni. A ten deň sa čoraz viacej blíži!

PS. Je treba zvlášť zdôrazniť, že tento text nemá spojitosť so žiadnou cirkvou ani náboženstvom. Hovorí iba o splnení, alebo nesplnení požiadaviek Stvoriteľa voči človeku. Tieto požiadavky boli jasne formulované v Desatore, ako i v učení Ježiša Krista.

Nie je teda rozhodujúce, či je človek v nejakej cirkvi alebo nie. Rozhodujúce je, či vo svojom živote jedná a myslí v súlade s Kristovým učením.

Kto takto myslí a jedná prináša dobré ovocie. Kto ale takto nemyslí a nejedná, je stromom neúrodným, ktorý bude musieť byť preto vyťatý, pričom mu nijako nemôže pomôcť jeho formálne členstvo v ktorejkoľvek z cirkví.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.