Mám veľké brucho. Dosť veľké. Dosť veľké na to, že v americkom filme by som mohol hrať len majiteľa opustenej benzínovej pumpy niekde na stredo-západe. Prípadne by som mohol hrať obeť násilného zločinu ale takú čo neprežije, lebo takú čo prežije by museli nosiť na nosidlách a to by sa herecké odbory asi vzbúrili. Tak mám také brucho, že v americkom filmovom priemysle by som asi kariéru neurobil. Asi nie. Úprimne.

To brucho musí dole. Povedal som si medzi dvoma krémešmi a rozhodol som sa, že budem chodiť. Smerom z práce. Pracujem na vysokom kopci a tak to ide so mnou celkom dobre dole z kopca. Pešo. Do práce pešo nechodím, lebo by som nestihol. A v poriadku – asi by som nevládal. Ale z kopca alebo po rovine chodím teraz často. Minule sa mi už z kopca nechcelo ísť a tak som sa odviezol do mesta.

„Chodíš?“ zavolala mi žena, keď som už chodil krížom cez mesto. „No“ odpovedal som a aby som nevyzeral ako nejaký herec, čo nemá slovnú zásobu dodal som: „Idem sa prejsť k Dunaju“. „Tak keď budeš pri Dunaji, tak mi zavolaj“ povedala a nechala ma kráčať, lebo aj moja žena má Dunaj radšej ako mesto. Potom som išiel krížom cez mesto a keď som mal už Dunaj na dohľad zavolala mi. „No?“ opýtala sa ako taká žena herca bez slovnej zásoby ale aby to tak nevyzeralo dodala: „Už si?“. „Nie“ odpovedal som po pravde, lebo moja žena všetko vidí aj keď ma nevidí a navyše by nepočula špľachot. „Však vidím“ povedala na to a dodala: „To ti voľajako dlho trvá, to chodenie k Dunaju“. „No“ odpovedal som: „Ale už ho mám na dohľad, tak ja ti zavolám.“

Trochu ma to škrelo, že mi to tak dlho trvá také chodenie a tak som si povedal, že už keď som pri tom Dunaji tak prejdem cez starý most po petržalskej strane na nový a potom už nikde nepôjdem ale sadnem si na električku, lebo zase, aj keď to brucho zhodím aj tak ma v americkom filme čaká len tá kariéra mŕtvoly, hoci by som mal šancu na to, že zomriem až v sanitke.

„Dunaj“ povedal som, keď som o tri minúty kráčal po starom moste a mal som Dunaj pod nohami: „Mám ho pod nohami“. „Si na moste?“ opýtala sa žena, ktorá by mohla ten film s obeťou, čo zomrie alebo na mieste činu alebo v sanitke rovno napísať, lebo ona vždy vie, kde som. „Na starom“. „To ti normálne závidím“ povedala žena a potom sme sa dlho rozprávali, lebo ja mám starý most rád a moja žena tiež.

„To je ako z toho filmu“ povedala žena a ja som povedal: „Ako zo Šulíka“. My si so ženou dobre rozumieme a niekedy si rozprávame aj to čo ten druhý ešte nepovedal. „Všetko čo mám rád“ povedal som, lebo som bol presvedčený, že tam je taká scéna ako idem po starom moste. Teda ten herec, ten hlavný hrdina zo Šulíkovho filmu. „No“ povedala žena a potom sme sa ešte rozprávali a ona sa zrazu vrátila k „No“. „Figu Všetko čo mám rád“. Ja som povedal: „Všetko čo mám rád, od Šulíka“ a žena povedala ešte raz: „Figu, to je to čo sa ten hlavný hrdina na začiatku strihá a potom beháva po moste“. Mne sa zdalo, že vo Všetko čo mám rád je všetko čo mám rád a teda, že tam musí byť aj tá scéna s mostom.

„Figu“ trvala na svojom žena a povedala, že to vidí pred očami: „Vidím to normálne pred očami, on tak beží po tom starom moste“. „Je to taký vizuálny most“ povedal som vetu s nádychom takého intelektu aby si prípadný americký režisér uvedomil, že nemusím hneď zomrieť a že by som radšej zobral úlohu toho majiteľa benzínovej pumpy. „Hovor ako sa volajú tie filmy?“ povedala žena a ja som vedel, že hovorí o Šulíkovi. „Všetko čo mám rád“. „Ďalej“ ďalej si moja žena myslela, že to bude iný film. „Záhrada, Orbis Pictus, Neha“. „Neha“ nenežne zakričala žena do telefónu tak, že by mi mohol telefón z preľaknutia spadnúť do Dunaja a bolo by po príbehu a aj po prípadnej kariére, lebo by sa mi režisér už nedovolal. Ale telefón mi do Dunaja nespadol, lebo som bol už na petržalskej strane a aj tak mi nespadol.

„Neha“ povedala žena už nežnejšie a dodala: „to bola neha, tebe je ako dobre, ty si ako vo filme od Šulíka“. Bolo jej na hlase cítiť, že mi závidí, lebo vie, že chôdzu po starom moste mám rád. „Sa mi aj tak zdá, že Všetko čo mám rád“ pokúšal som šťastie. „Neha“ povedala žena a tak.

Závidela mi tú scénu v ktorej som hral. „Mám to úplne pred očami, on tak normálne behával po tom moste“ povedala a myslela na toho herca. Bolo mi to jasné ale neodpustil som si: „Ja nebehám, ja kráčam, zase až také veľké to brucho nemám“. „Máš“ povedala žena a dodala: „Aj tak som myslela na toho herca, to že ty nebeháš mi je jasné“. A tak.

Starý most je skvelý na herecké scény a rozhovory. Aj tie telefonické. Keď som aj z toho ufónskeho zavolal žene, už to nič také mimoriadne nebolo. Aj na novom je síce pekná scéna z jedného Hanáka, ako hlavný hrdina fúkne do fľaše a zahúka to a je strih na loď na Dunaji, čo tiež zahúka, ale to je o inom. To by som musel ísť do Bystrice, čo už nie je Bystricou a ja aj tak nepijem pivo. A starý most je jednoducho vizuálnejší. Viem to. Hral som v tom slovenskom filme. Aspoň tú krátku chvíľu.

Ale keby sa náhodou pripravoval nejaký nový slovenský film, v ktorom treba na starom moste umrieť, som pripravený. Mohol by som hrať napríklad amerického majiteľa pumpy, ktorý sem príde na výlet a na starom moste odpadne. Ak bude dobrá ponuka môžem aj pobehnúť. Myslím teraz, aby som to v tom filme prežil.