Poznám pieseň s takýmto veršíkom a v ostatnom čase sa mi potuluje v mysli spolu s inými tradične zimnými pesničkami... Veď prišiel ich čas – aj podľa kalendára, aj podľa počasia.
Pred niekoľkými dňami po prvýkrát jemne nasnežilo aj v našich končinách. Pravda, s vetrom a po račiansky - s „húlavami“. Vetrisko bolo nepríjemné, ale snehové vločky v ňom, to bol kúsok zimného čara. Rada obdivujem tieto malé zázraky z vodnej pary. Obdobne ako mrazivé kvety na oknách, na sklených tabuliach balkóna, kým sa neroztopia. Koľko rôznych tvarov, koľko ich zoskupení dokáže vyčariť „pomyselný majster Mráz“!
Od jari až do jesene sa pred naším zrakom pretekajú všetky farby dúhy a veľakrát bizarná farebnosť potláča presnú kresbu tvarov, hoci bývajú neuveriteľne pestré. Ale keď príde zima a vo svojom najpresnejšom vydaní – celá v bielom, zrazu je naše videnie viacej o tvaroch, kresbe, jednoduchosti a čistote línií. Veru – pravý opak. A možno sa nám aj žiada? Možno túžime po rovnovážnosti vnemov – raz tak a raz úplne inak... Ako vpravo a vľavo, hore a dole... teda protiklad, protivážnosť, a tým aj akási potrebná rovnováha.
Na jednom z blogov ma prednedávnom upútali zaujímavé fotografie snehových vločiek. Obdivujem šikovnosť fotografky, že sa jej také snímky podarili. A hľadala som na internete ďalej – čoskoro som našla veľa ďalších fotografií tohto drobného prírodného úkazu. Ale potom aj dôkazy o tom, že je veľkou inšpiráciou pre zručné ruky a umeleckú fantáziu tvorivých ľudí.
Sama si pamätám, že sme v škole neraz robili v zime papierové vystrihovačky, podobné snehovým vločkám. Pravda, veľmi zväčšené a menej filigránske ako ich prírodné originály. Spomínam si na výstavky ručných prác, kde dominovala paličkovaná čipka. Aj tam sa nejedno dielko podobalo práve snehovej vločke.
Teda výborný zimný model – kým sa neroztopí na dlani!!! Ale ak ho zachytí fotograf, potom aj čarovné „výtvarné dielko okamihu“ – len voda ako para, patričná výška ovzdušia, chemicko-fyzikálny proces ... a čuduj sa svete! Čuduj sa človek! ... postoj v nemom úžase! Alebo sa len tak trošku „ľudsky zaraduj!“
Nuž, posielam štipku svojej „čipkovanej“ radosti – len tak – pre dobrú chvíľu:
Pozri, pozri, čipkáročka:
Aký objekt! Koľká krása!
Každá malá snežná vločka
kvietku, čipke podobá sa.
Zober nitky a posplietaj
do uzlíkov, celkom presne!
Sypký sniežik - hľa, inotaj –
vo veršíkoch tvojej piesne...
Toto sú „úlovky“ z internetu – moja nebohá maminka by ich zvládla rovnako zručne. Ja by som musela najprv dosť trénovať... a možno aj skúsim?!
Komentáre