Na lutne lúčov hrám.
Pomedzi prsty mi prší
rozihrané zlato briez.
Splácam detský údiv svetlu,
umrnčanosť kvapiek soli,
penivý výskot
i bublinkový smiech.
Pomedzi vetvy citov
obliekam si šuchot lístia.
Chichotavé vlákna sietí
hladia mi sny.
Brnkajú o realitu.
Kráčam nezbedná
v jase radosti
preniknutá láskou.
Na lutne lúčov hrám
06.11.2008 10:08:55
Komentáre
počujem :-)
Lesmiria..
A žiara,
nech Ti chodník dláždi.
To potom Tvoj úsmev,
lásky dar,
ocení rád každý.
Lesmíria...(-:
že jeseň krásna je, to sme si istí...
Lesmiriine šantenie úsmev mi vylúdi,
okrem toho aj klobáska, čo sa doma údi... ((-:
:-)
Sagi,
Zara,
Jozef D.,
Lasky,
.
.
Rozmazané svetlo
nocou sa túlim mokrý.
Soľou ju kropím
minulosť rán,
zahládzam krvavé stopy.
Prihrá mi úsmev
úsvit až ranný.
Uletí v diaľku nádej.
Nebudem viacej
životom hladný,
poletím svetom ďalej.
Prihraj mi úsmev!
Daruj mi sen!
Lásky ja šumenie počuť chcem.
Ďakujem Ti za verše nádherné
Nádeje plný
svietiš nám v diaľ,
vylížeš sa z krvavých rán.
Úsmevom hladíš bôle,
dodávaš života vôle.
Aj lampy Tvoj svit šíria,
svetlo sna tajomne hmýria,
do sŕdc i do duší,
tichý tok smútku sa zahluší.
Oplácam s radosťou, milý Jozef D.
Kútiky pier sa mi pozdvihli,
Hmly rozporov sa rozišli
nastáva mi doba nová.
Hrejem sa v slniečku radosti,
nebolia rany staré.
Skáče a blázni sa duša má
vidiac tvoje slová hravé.
Ďakujem, popíšem s Tebou rád,
odpoviem básničkou nastokrát :).