Na druhý deň sa kôň vrátil a priviedol spolu šesť ďalších divých koňov. Opäť sa zišli susedia o rozprávali, aké má farmár šťastie. On povedal len, „Nech je.“
Nasledujúci deň sa jeho syn pokúšal osedlať a jazdiť na jednom z divokých koňov. Ten ho však zhodil a syn si zlomil nohu. Susedia prišli a hovorili o nešťastí. Farmár povedal, „Nech je.“
Na ďalší deň prišli vojaci, ktorý povolávali mladých ľudí do armády, ale keďže mal farmárov syn zlomenú nohu, nezobrali ho. Keď zasa prišli susedia, rozprávali aké mal farmár šťastie.

Ten však povedal to čo vždy, „Nech je.“