Bohuzial je situacia taka aka je a kedze sa existencne problemy ako napr. byvanie nevyriesia sami a hlavne nie zadarmo sa na Slovensku naozaj mlady clovek, ktory sa venuje cisto len vede nema sancu uzivit. To vravim z vlastnej skusenosti. Kvoli tomu musi vycestovat do zahranicia kde sa moze venovat svojej praci aj nadalej (ak je naozaj dobry) a to v ovela dostojnejsich podmienkach. Otazne je ale to, ci bude mat motivaciu vracat sa nazad domov pokial bude system nastaveny tak ako doteraz. Takze ci "Stratene roky?", to cas ukaze neskor ked sa montazne haly (na ktore sme teraz tak pysny, ze dvihaju nasu ekonomiku) presunu zas dalej na vychod.

V súčasnosti sa často stretávame s diskusiou o vede. Nie je to náhoda. Skloňujú sa pod financovanie, stagnácia (na Slovensku) a opatrenia k náprave. V tejto súvislosti sa najviac propagujú financovanie z EÚ a nášho rozpočtu (financovanie z iných zdrojov je u nás prakticky neexistujúce). Európska únia byrokratizuje, je spomalená a je málo - ak vôbec naklonená riskantným podnikom (projektom). Otázka štátneho rozpočtu nestojí za reč. Priority sú inde. Preto tlaky a hlasy "zhora" vyznievajú trochu smiešne. Alebo inak. Pozrime sa na vec z iného uhla. Zrazu (nedávno) niekto prišiel na to, že vedu treba propagovať. Fíha. Súdruh(ovia) vymyslel(i) trik. Vážený vedci (vysokoškoláci a doktorandi) ukážte im (školákom) čo je to veda a aká je krásna, dôležitá, prospešná a vďačná. Nehodnotím to záporne. Čo v skutočnosti povie high-tech prezentácia deťom? Akurát ich (v tom lepšom prípade) podujme fantazírovať (čo je dobre) a na chvíľu budú chcieť byť inžinieri. Mám však obavu, že pochopia o čo ide.
Veda je zrejme širší pojem. Nie je to iba super zariadené laboratórium (ako v sci-fi filme) ani kilometer rovnicami popísaného papiera v knižnici s 500 000 knihami. Prečo vedu v chápaní spoločnosti nezjednodušíme na bádanie? Na spoznávanie? Bojíme sa zistiť, že bádatelia sú už malé deti? Je to totiž v nich. Spomeňme si na našu mladosť, kedy sme všetko čo sa dalo rozobrali a preskúmali...
Pozrime sa na jeden paradox. Chceme z našich detí múdrych ľudí, ktorí nás budú dôstojne nasledovať. Ja viem, že sa nám to podarí. Ale pozrime sa, ako sa k tomu dnes pristupuje. Niekto povedal, že na základných školách je priveľa matematiky, a málo slovenského jazyka a literatúry. Nuž nemám nič proti literatúre. Neviem ako to bude s tou matematikou, keď už dnes majú deti problémy naučiť sa a pochopiť ju.
Vráťme sa k "vede." Nie len učitelia, politici ale aj iný profesionáli by sa mali naučiť bádať. Nerobiť veci povrchne, bez rozmyslu, štýlom alibizmu - veď to tak robí každý - veď to tak napísal, povedal ten a ten. Buďme kritický a vezmime zodpovednosť do svojich rúk. Nikto za nás nič neurobí. Nikto.
Na tomto mieste by som rád vniesol kritiku niektorým prispievateľom v masmédiách. Niekedy čítam tak strašne laické, nepresné, zlé a zavádzajúce príspevky, že mám strach o budúcnosť. Mám mráz na chrbte z jednoduchého predpokladu: nezmysli ľahko odhalím vo svojom obore, ale koľkým nezmyslom "verím" resp. ich beriem ako fakty, v iných oblastiach, v ktorých som obyčajný laik.
Navyše, niektoré skutočnosti sa opisujú dosť primitívne. Ako v stredoveku. Niekto niečo nechápe, tak sa toho bojí, a cielene (čo je dosť zlé) prenáša tento strach a paniku aj na ostatných. Potom sa netreba čudovať, že mnoho bežných ľudí pod slovom "veda" chápe čudácku, málo prospešnú - a aspoň niekedy na pováženie škodlivú činnosť.

Na záver to trošku preženiem: Ak uvážime, že bola chyba vymyslieť "štiepenie atómu," potom sa zamyslime či vôbec existuje niečo, čo nikto nikdy nezneužil v zlom úmysle.

Nezneužívajme slovo veda na politické ambície. Naučme sa hľadať a bádať v našom každodennom živote. Dajme si tú námahu. Nikto za nás nič nepochopí. Stačí pochopiť málo, ale otvoria sa nám veľké dvere.

Preveďáci