byť obohacujúca, keď si ju spravíš krásnou. Osamelosť bolí, ale samota vie byť j úkrytom, skrýšou. Aspoň tá moja v Rozprávkove je.

je nieco s cim zijem, odkedy som odisla do neznameho prostredia Prahy. len teraz, po vsetkych konfliktoch sa pridala aj osamelost, a to uz zvladam psychicky tazko... je fakt, ze som clovek, ktory obcasnu samotu potrebuje k zivotu, najradsej mam, ked sa vratim z mesta a vojdem do toho ticha mojej izbicky na intraku.. ale k zivotu potrebujem aj ludi, inak by som sa zblaznila... a tak sa snazim aspon riesit ICQ, i ked niet nad osobny kontakt. dobru noc

Samota občas zanechá trpkú pachuť prázdnoty, ale občas sa jej neviem nabažiť. Človek má dar vedieť si vybrať.

mám samotu rada... len dnes mi akosi nedá pokoj...

Dobrú nôcku...
myslím, žemať rád samotu je dar :-)

je to presne tak... len niekedy sa nám/mne nedarí ten dar správne používať...

and nuisance for some.

ja viem, že nie je samota ako "samota" ale ber to tak, že tu
Ťa majú radi a nikdy nie si sama .Vidíš aj teraz len- len, že si do ťukala svoje myšlienky a hneď si to niekto všimol ...takže ani teraz nie si sama .Viem že si to predstavuješ inak, že človeku niekedy je smutno a chýba mu dotyk ,či pohladenie , ale žiaľ nemôžeme mať všetko ...každému , kto je len trošku náročný,... niečo chýba .

samota akoby nebola emociou , je stavom , zaplna miesta nezaplnene niekym (niecim) inym , casto vsak zaplna miesta , ktore by nevznikli .. napriklad v noci ... ja napriklad ignorujem pocity samoty v noci .
V noci sa ma spat, porusujem to, tak som sa to musela naucit brat ako dosledok . Taktiez clovek ma lahsie take pcoity ,ked je nevyspaty .. a najhorsi pripad , teda, zdravym , vitalnym a vyspatym a cez den mozu pomoct kamarati alebo nic. To nic tiez celkom poznam a je dobre, mobilizuje tuzby ;) dlhe nič ich zhmotňuje .

je môj častý spoločník, mám ju rád a spoznávam ja stále viac a viac. Je to hlavne o tichu...A cítim v sebe oveľa väčšiu radosť ako byť obklopený davom. Asi preto mi neprekáža...A milujem tiež ľudí, a aj ľudí, ktorí moju samotu podporujú tiež svojim tichom a je ich naozaj málo. Či menej je niekedy viac ?:))

smutne pismenka...

je napísaný citovo priam lyricky, krásna poézia v próze, podarená vec, o samote, nuž, čo dodať všetci komentujúci napísali asi približne všetko, čo si myslím aj ja, teda, že samota nie je tá zlá spoločníčka, ak necítime osamelosť - opustenosť, lebo stačí sa upjať na myšlienku, že človek pre niekoho tu je, pre niekoho dýcha, pre niekoho trpí samotou, pre niekoho tvorí.... a to sme aspoň dúfam, všetci pre ktorých si napísala a ktorí si často tvoje riadky čítajú, ktorí hladia tvoje osamelé ruky aspoň celkom pomyselne, ...
predpokladám, že ešte spíte, okrem vladova, tak zatiaľ, budulínčekovia moji, skôr do hajan a samote dať poriadne kopačky, dobré ránko

aj tebe pekné ráno a aj všetkým. A usmievajte sa, je to rozkaz!

ROZKAZ, PÁN GENERÁL, hihihihihihihihihihihihihihihi...
veľký úsmev kííííííípsmailíííííííí

ked je alternativou, ktoru som si sam vybral :)))

Pochodooom vchod! Za neuposlúchnutie rozkazu budete prevelený na víkend do kuchyne bandúrky šúpať !
Poludnica vidím Vás!!! Vy nepochodujete !!!

práve som odpochodovala z nepriateľskej línie, kde som pozorovala stopy a teraz idem podať hlásenie o pohybe nepriateľských vojsk najvyššiemu generálovi Vladovovi. Hlásenie :
Na návršiach, na lúkach, ba ani v opustených zákopoch som nepriateľské stopy nenašla, náš nepriateľ - SAMOTA - , ktorého niektorí blogeri potierajú, iní vyhľadávajú, za účelom zneškodnenia, sa vzdialil, predpokladám tak na vzdialenosť dvadsiatich svetelných rokov. Koniec hlásenia. S vaším dovolením, pán generál, smiem opustiť generálsky stan ?

velím pohov. Úlohu ste splnila na včeličku, povyšujem vás o jednu frčku do čela vyššie. Postúpte bližšie, nech naplním svoje veľavážené poslanie !
Frrrčk!( ako opísať zvuk frčky slovom?)
Poludnica, ste povýšená do hodnosti BEZSAMOTÁR s okamžitou platnosťou v celej Usmiatej galaxii.
Pozor! Pohov...

co budem robit, ak raz pride...nuz a ona prisla a ja si ju vychutnavam. Vychutnavam, pretoze viem, ze nie som osamela...tak, ako tu asi vsetci napisali, mozem sa rozhodnut, ci budem sama alebo nie. Ked si ju ju vyberiem za spolocnicku, vtedy viem, ze potrebujem byt sama, pretriedit si jednotlive "suflicky" v hlave, urobit poriadok. Ak na mna dolahne oamelost, siham po osvedcenych prostriedkoch - telefon, PC, ci skok vedla k susede...

viem, ze u *Teba je samota ojedinelou zalezitostou a este aj z nej dokazes urobit umelecke dielko - clanocek hore - ale priznavam, opicu zo samoty by som rada vidiet:)

vždy som túžila po tejto hodnosti a verte mi, pán generál, že sa budem denne snažiť svoju frčku Bezsamotára si aj zaslúžiť. Ďakujem ešte raz.

a tak,ani môj koment netreba ;)

ktorí ste sa tu včera zastavili vďaka :-)

že si to vnímala ako báseň v próze. Mala som vtedy chuť napísať báseň o pocite zo smútku a nedarilo sa mi to, tak som to napísala volne v próze... :-)

samota jevtedy fajn, keď sa spája s tichom...
a možno bola vo štvrtok večer preto taká nástojčivá, že jej chýbalo úplné ticho...

K opici zo samoty sa ešte určite vrátim :-))

ale aj obrázky, ktoré dávaš na svoj blog... skúsim dnes, alebo zajtra nakresliť podobu mojej samoty... a v pondelok to naskenujem a ukážem :-)

:)) super, emocie sa omnoho lahsie spontanne kreslia :) tesim

už som farbičky nedržala v rukách poriadne dlho... možno i desať rokov :-))

mno chvalabohu , farbickovanie nie je ako anglictina ;) a clovek sa moze skoro bez obav k tomu kedykolvek vratit . Mnuz prijemne zvacnovanie samoty , som zvedava ci ti vydrzi juednoliaty styl.
Ja jak zacnem kreslit tak mam do par minut emocie fuc a moze si akurat okukovat ako som kreslila :))))