Moderný hotel? A či obnovený penzión v nejakom kaštieli?
Deň alebo večer – kto ho vie?
Na chodbe vládne príjemný pokoj,
však čo je za dverami?
Len pootvor dvierka fantázie -
Zaznieva hudba –
Straussov valčík pozýva na parket
V náručí galantných pánov
vznášajú sa krásne dámy v ľahučkých róbach
Možno len pred chvíľkou vyšli po tomto schodišti?
Ostal na ňom ich smiech
a ľahké krôčky v saténových lodičkách –
Jedna z nocí rozprestrela svoje krídla
nad hladinou plnou kryštálikov ľadu –
Chladno je na palube námorníkom - - -
Aj pasažierom, ktorých neláka tanec ani hlučná spoločnosť,
len tajomná hĺbka vôd a ďaleké svety – nepoznané - - -
Keď sa dotkneš tejto ľadovej kulisy,
ostane na nej stopa tvojej ruky –
Ľahko sa topí ľad zo sladkej vody ...
Ten iný, vzdialený, bol väčší, hrubší, tvrdší - z morskej vody - - -
... zmietajú človekom rôzne pocity – kopia sa myšlienky – otázky, odpovede...
Hľa, ako je krehké aj najveľkolepejšie ľudské snaženie,
keď zasiahne gordický uzol náhod čo len jedno citlivé miesto...
Nebolo nás na výstave príliš veľa, možno preto, že bol piatok a vonku dobrých 37 stupňov.
Dalo sa pokojne prechádzať výstavným priestorom a opakovať si, vďaka podrobnému sprievodnému komentáru v slúchadlách i na paneloch, svoje poznatky o prvých rokoch XX. storočia. Sledovať ako sa stavalo gigantické lodné plavidlo a potom ho sprevádzať na jeho prvej a súčasne osudovej plavbe z Európy do Ameriky.
Koľko len rôznych životných osudov sa stretlo na jeho palubách a ako nimi zalomcovala osudná noc začiatkom apríla 1912!
Neubrániš sa úvahám, čo navodzuje onen dávny príbeh, dokumentovaný sugestívne nainštalovanou výstavou, aplikuješ ho na rôzne iné životné otázky a situácie.
Zvláštne a hlboké posolstvo – o človeku, jeho možnostiach, pýche ... ale aj nutnej pokore...
Foto: V. B.
Komentáre