V adventnom období, ľudia akosi viac myslia nielen na seba a svojich blízkych, ale aj na ľudí v núdzi. Preto je toto obdobie poznamenané aj organizovaním mnohých, rôznorodých zbierok. Niekedy je ich až taký veľký počet, že obyčajný, radový človek nemá šancu sa v nich vyznať. A tak som vlastne s úľavou privítal možnosť, poskytnúť milodar na opravu kostolných zvonov v obci, kde síce už dlhé roky nebývam, ale kde som sa narodil a prežil detstvo, a kde na cintorínoch v pokoji, odpočívajú aj všetci moji predkovia.  Verím totiž, že toto je jedna zo zmysluplných, transparentných a najmä užitočných foriem poskytnutia milodaru, naviac bude isto dlho slúžiť mnohým, nielen súčasným, ale aj budúcim obyvateľom a návštevníkom obce. Pozoruhodné je aj to, že ide o zvony, ktoré síce „prežili“ vojnové roky, aj dobu temna (1948 až 1989), ale žiaľ už nevydržali údery vlastného, ťažkého, kovového srdca. Moje pozitívne rozhodnutie ovplyvnil aj ten fakt, že farníci v tejto obci, už predtým jasne ukázali, že vedia v spoločný prospech užitočne využiť každý groš. Dôkazom toho je aj miestny, nedávno zrekonštruovaný kostol Premenenia Pána a jeho okolie.

Viď aj  foto na https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Church_property_in_Sedlice

Tí, čo poznajú dedinský život, mi určite dajú za pravdu, keď poviem, že niet nič krajšieho ako deň, prežitý v tôni hôr a krásnej prírody, kde sa majestátnym hlasom radostne, pokojne a pravidelne, ozýva mierový hlahol kostolných zvonov. Každému prajem, aby takýto pocit prežíval vo svojom živote, čo najdlhšie a najčastejšie. doko