Keď si preč, nemôžem spať. Nejde to. Sedím na balkóne, vietor mi šepká svoju letnú nočnú báseň, pozerám na hviezdy a premýšľam či vidíš tie isté. Oči mi klipkajú a sen sa zakráda, ale srdce bije tak hlasno. Nejde to. Myslím na teba, chýbaš mi. Nemám rada prázdnu polovicu našej postele.
Noc si znova sadá na okenný rám a smeje sa mojim otvoreným očiam. Blúdia po plafóne a splietajú sen z tieňov pouličných lámp. Sen mám dokonale vymyslený. Viem o čom chcem snívať, viem o kom chcem snívať.Vietor mi našepkal. Hnevám sa. Nestačí mi len sen. Zavriem oči a vidím ako sa skláňaš ku mne, vidím ako ma chceš pobozkať.
Málo veľmi málo, chcem to cítiť, chcem cítiť ten bozk.
Tie prvé noci sú zlé kamarátky, posmievajú sa mi. Smejú sa mojim unaveným očiam, vysmievajú sa, mojej prebdenej, bezsennej samote.  Mršky, posiela ich strach. Posiela mi ich do srdca aby tak hlasno bilo. Aby som nemohla spať. Snívam preto v bdelom stave, snívam a usmerňujem myšlienky tam, kam chcem ja. Bojím sa , že keď zaspím, bude neskoro. Mám strach.  Najlepší kamarát mobil sa mi núka,

napíš smsku... Skúsim.....

Láska  chýbaš mi.

Počkám na odpoveď a vysmejem sa noci,  budem spať. Snívať.