Prečo keď má človek smrť na jazyku, nevie sa zmieriť s ostatnými ale zapára do každého aj naďalej ? Nad touto otázkou som sa zamyslel práve teraz a neviem prísť na nejakú normálnu odpoveď. Veď keď už ten človek vidí že sa mu to kráti tak nech radšej bude s každým za dobre a nie sa háda s každým ako totálny puk! Mal som taký prípad v rodine. Každého ohovárať to je dobre, ale keď niekto potreboval pomôcť tak už ste tí najzlatší na svete, žiadne ohováranie nič. To je hnusná ľudská falošnosť. Ale v dnešnej dobe je ťažké nájsť človeka ktorý nie je ani trochu falošný. Samozrejme česť a úcta výnimkám. V dnešnej dobe si každý závidí hoci aký úspech. To sa mi nepáči. Samozrejme nie som dokonalý a ani nikdy nebudem ale viem čo sa patrí a čo nie. Keď vidím že som od niekoho závislý tak ho neohováram. Nie som hyena, hoc niektorý ľudia sú, sú hyeny pretože si nevedia vážiť to, čo v živote majú. A to je v živote najviac cenené. To že máte niekoho na kom vám záleží. Žiadne ohováranie, klamstvá, intrigy, ale vážiť si život a tých ktorých v živote máme! Ďakujem.