Dnes som strávila celý deň v práci. Vlastne nie celý, ráno som ešte bola na jednej hodine v škole. Ale keby som radšej zostala spať, urobila by som mojej šedej kôre mozgovej väčšiu službu. Dá sa povedať, že som sa v práci spamätávala z toho, čo bolo na prednáške. Nebolo to nič šokujúce. Skôr niečo úplne zbytočné a prázdne. Iste, každý, kto sa niečo učí má pocit, že väčšina z toho, čo mu hovoria v škole je zbytočná. Ale toto je naozaj pravda. Ale niekto mi povedal, že som veľmi negativistická. Tak sa proste musím naučiť pozerať sa na veci pozitívne. Proste v nich hľadať to dobré. Dobré bolo asi to, že nemám zapísanú absenciu. A mala som dnes pocit nostalgie. Mesto bolo plné maturantov. Boli totálne zlatí, ako sa niesli tak odľahčene, ten stres z nich opadol. Aj keď dnes majú ľudia asi oveľa menej nervov z maturity ako voľakedy. Tak som im tak trochu závidela, že ešte majú šancu sa rozhodnúť akým smerom pôjdu. U mňa je to už určené, a nie úplne tak ako by som si priala. No čo už. Musím sa proste naučiť vidieť to pozitívne. Tak sa majte pekne a maturantom na ústnu čas veľa šťastia.