Ráno som si krásne vstal do blbého dňa. Upršaného, prepchatého smgom čistého benzínového opojenia. Celkom príjemného zdrvujúceho utorka roku pána ani neviem ktorého. No podľa odhadu vymytého mozgu a tích čudných rozmazaných vecí okolo sa asi konali dni kedy sa stali jedny z mojich nič netušiacich prekliatých dní. Tak vám porozprávam príbech ktorý sa bude odvíjať pomaly ale naberie na zvrate a nakoniec neskončý ani hepyendom ani katastrofou, pre vás. V belasom prefajčenom svite som stával. Nechcelo sa mi no po troch budíkoch, jednej upratovačke sa zobudí každý. "Dobré ránko" kázala. Už som vedel, že je zle. No nedajmi to poslať do všetkých dier sveta len by ma nechala v pokoji Už i po pol hodke cezpolného behu pred políciou som si začal uvedomovať aký sme čudný. Bežíme pred celým svetom a v predstihu si uvedomujeme následky nášho neblahého konania na ktoré aj tak po slabšej chvíľke zabúdame ako sa by nič nestalo. Takéto chvíle života sa velmi často neopakujú a preto sa by patrilo aspoň ich zvečniť čo sa pokúsim na tíchto stránkach. Nazvaných "Blázni zomierajú" a ja by som doplnil -posledný. Tak či tak sa nám podarí újsť do takzvaného útočištia. NO zbohom si pomyslíte. Ale ja vám to tu ukážem ako sa obyčajný človek zo života si spravý peklo. Prekoná samovraždu a dokáže, že iba veľký "blázon" ako ho ostatný s radosťou pomenovali dokáže prežiť a na staré kolená nezomiera ani ako patriot, ani ako outsaider. .