Pamätám si ten deň, ako by to bolo včera. Bol som na ceste zo školy, keď mi mama volala a pýtala sa ma či som to už videl v televízii. Keď som dorazil domov pustil som správy kde práve vysielali autentický video záber, na ktorom lietadlo vráža do budovy World Trade Center v americkom New Yorku. Jedenásty september.

Po páde „dvojičiek“ sa spustil kolobeh udalostí, ktoré ma šokovali. Informácie, ktoré sa začali šíriť médiami po tom čo sa zistilo, že na palube sedeli aj ľudia s arabským pôvodom, takmer okamžite dostali príchuť amerického vlastenectva a túžby po pomste. Neustále som čakal na informácie, ktoré dodnes neprišli a nikdy sa oficiálnou cestou ani len nevysvetlil. Aj preto tieto riadky, nie sú len o tom, čo média odhalili, čo priniesli do sveta, akou formou sa tieto veci šírili, ale aj o tom čo všetko zostalo dodnes nezodpovedané a prečo niektorým dôležitým faktom média nikdy nevenovali dostatočnú pozornosť.

Prvotný šok je pre mňa určite fakt, že tak dokonalý americký protiteroristický systém a vojenské letectvo, ešte ani v čase keď sa lietadlo už v značne nízkej letovej hladine blížilo k husto osídlenému New Yorku nedokázalo zareagovať. Informáciu, ktorú sme z médií však počuli až po pár rokoch bol fakt, že dve stíhačky F16 stáli počas obidvoch útokov v bojovej pohotovosti, pripravený na štart, no povolenie na štart prišiel až príliš neskoro. Nedokázali zabrániť ani nárazu ďalšieho lietadla do budovy Pentagonu, jedného z najstráženejších miest na svete. Média o tomto zlyhaní však nikdy oficiálne neinformovali. Stíhačky však neboli na mieste ešte ani v čase nárazu druhého lietadla o necelých dvadsať minút neskôr. Bezpečnostné zložky sa v oficiálnej správe vyhovorili na to, že obidvom lietadlám teroristi deaktivovali transpondér, ktorý umožňuje radarom zaznamenávať ich signál a preto ich nevedeli v preplnenom leteckom priestore nad New Yorkom identifikovať.

Keď som si už myslel, že nič horšie sa nemôže stať, prišiel ten osudný pád severnej veže a pár minút na to aj južnej. Ihneď po páde obidvoch majestátnych budov sa začalo premýšľať nad tým, prečo tieto budovy neboli schopné vydržať náraz lietadiel, keď sú skonštruované tak, aby vydržali silné zemetrasenie, výbuch, či akýkoľvek požiar. Oficiálna správa, ktorá kolovala aj v médiách tvrdila, že pád obidvoch budov spôsobil požiar, ktorý sa rozpútal po výbuchu lietadlového paliva – kerozínu. Ten mal roztaviť nosníky budov vo vyšších poschodiach a následný tlak horných poschodí spôsobil kolaps celej stavby. Do sveta sa z médií nikdy nešírili pochybnosti o vierohodnosti oficiálnej verzie a dôvodoch skutočného kolapsu. Priniesli ju ako hotovú správu a v žiadnej z nich nezabudli spomenúť, že sa jednalo o teroristický útok. Vyjadrenia stavebných inžinierov z celého sveta však rezolútne odmietli, že by tak silný kov mohol roztopiť akýkoľvek požiar a už vôbec nie spôsobiť kolaps celej budovy spôsobom, akým sa to stalo pri „dvojičkách“.

Pád dvoch najznámejších budov v centre biznisu však ani zďaleka nebolo posledným tŕňom v očiach mnohých amerických stavebných expertov. Pár minút po páde obidvoch budov však prišlo niečo čomu v televízii nevenovali až takú pozornosť a to bol svojvoľný pád susediacej budovy s označením - WTC 7. Ja som bol z tejto informácii doslova v šoku, pretože som sa ju dozvedel až z dokumentárneho filmu, rok po samotnej udalosti. Neskôr som sa dostal aj k video záznamom, ktoré tento pád detailne zachytili. Oficiálna verzia, ktorú môžeme nájsť na stránkach NIST-u (National Institue of Standards and Technology), hovorí, že „pád budovy číslo sedem bol spôsobený masívnym požiarom interiéru, ktorý spôsobil následný kolaps celej budovy“.[1] Architekti a inžinieri, ktorý sa záhadou pádu tejto budovy zaoberali, oficiálnu verziu doslova vysmiali.

Všetky tieto fakty a udalosti okolo pádu dvoj svetoznámych budov v New Yorku ma donútili zamyslieť sa nad týmito udalosťami trochu viac do hĺbky a nebyť len jednoduchý konzument, ktorý príjme každú informáciu v akejkoľvek podobe ako súčasť stáda. Keď začnem byť veľmi trúfalý a uvažujem nad tým aký sled udalostí sa spustil zo strany USA po tomto útoku, moja viera v pravdivosť ich oficiálnej verzie klesá na samotné dno. Na druhý deň po útoku sa z každého, kto vyzeral aspoň trochu ako arab stal terorista. Média podporované oficiálnymi vyhláseniami hlavy štátu pomohli z USA spraviť v očiach sveta neskutočnú obeť zahraničnej agresie, ktorá si zaslúži okamžitú pomstu. Svet sa len ticho prizeral a  podporoval USA v ich invázii do Afganistanu. Aj keď dnes už vraj nie je dôvodom nájsť vinníkov tejto tragédie, ale boj proti terorizmu vo všeobecnosti.  Neviem objektívne zhodnotiť, nevôľu USA objasniť tragédiu obrovských rozmerov na vlastnej pôde, jednou vecou si však istý som a to je presvedčenie, že média neprinášali do sveta dostatok informácii na to aby sme objektívne dokázali zaujať postoj k tejto udalosti. Nezrovnalosti, ktoré okolo pádu všetkých budov rezonujú ešte dodnes, tu budú aj zajtra aj o mesiac. Ostáva len malá šanca, že sa niekedy dozvieme celú pravdu.